„Spomenuli sa dva septembrové sviatky – 1. a 15. september, ale ešte to nie je definitívne. Sú to len predstavy,“ hovorí prezident odborovej centrály Miroslav Gazdík. 1. septembra je občiansky sviatok Deň Ústavy SR a 15. septembra cirkevný zasvätený Sedembolestnej Panne Márii.
Podľa šéfa zboru poradcov premiéra Vladimíra Faiča sú rokovania o rušení sviatkov zhruba v polovici, ale nevylúčil, že na 1. septembri by mohla vzniknúť širšia zhoda. „1. septembru treba vrátiť ten význam, ktorý mal,“ hovorí v súvislosti s tým, že kedysi to bol symbol začiatku školského roka.
Zrušiť dni voľna je požiadavka zamestnávateľov. „Nemáme ambíciu hovoriť, ktorý sviatok má byť zrušený. Skôr sa bavíme o tom, či dva, alebo tri,“ povedal Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
Zámer, aby bol ako druhý zrušený niektorý z cirkevných sviatkov, naráža na odpor. Katolícka cirkev upozorňuje, že cirkevné sviatky sú zapísané v Základnej zmluve medzi SR a Svätou stolicou. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik argumentuje, že by sa musela otvoriť medzinárodná zmluva a „tadiaľto cesta nevedie“.
Ústavný právnik Peter Kresák tvrdí, že pokiaľ sú sviatky zapísané zmluve, tak ako bola schválená, má charakter medzinárodnej dohody o ľudských právach, čiže má prednosť pred zákonmi. Musela by preto vzniknúť dohoda na zmene zmluvy. „Porušenie takejto zmluvy by som mohol teoreticky pripustiť, ale nie je to štandardné v medzinárodnom práve verejnom a mohol by byť z toho problém pre Slovensko,“ podotkol právnik.
Historik Milan Zemko sa prikláňa k zrušeniu cirkevných sviatkov. Pripomína, že Slovenská republika je sekulárny štát. „Treba si pamätať veci, ktoré sa týkajú štátnosti bez ohľadu na náboženskú príslušnosť,“ mieni historik.
Pri rušení sviatkov možno očakávať aj spor medzi odborármi a zamestnávateľmi. Prezident odborov Gazdík sľubuje tvrdé rokovania. „Nemôže to byť tak, aby za pravicovej vlády celý balík niesli ľudia a príde ľavicová vláda, ktorá vo voľbách dávala určitú nádej, a teraz znovu by mali byť ľudia uvedomelí a na oltár vlasti obetovať svoje skromné príjmy a benefity. Aj sviatky boli určitým kompenzátorom za nízke mzdy.“
Hýbať s voľnými dňami chcela aj bývalá vládna garnitúra. Minulý rok minister práce Jozef Mihál zvažoval, že by sa niektoré dni voľna zo stredu týždňa presunuli na piatky alebo pondelky, vďaka čomu by tak zamestnanci mali predĺžené víkendy. Zmena sa nemala dotknúť významných sviatkov, ako je 1. január, alebo cirkevných sviatkov. Napokon však z toho zišlo.
Anketa: Ktoré dni voľna zrušiť?
Miroslav Číž, Smer
Jeden náboženský a jeden občiansky sviatok. Nemám však vyhranený názor, ktoré sviatky by to mali byť.
Viliam Novotný, SDKÚ
1. september Deň Ústavy SR, pretože podobne ako 1. január ide o približne totožné sviatky. Deti by mohli o deň skôr nastúpiť do školy. 1. september má slávnostný charakter, škola je krátko a deti si môžu Deň ústavy pripomenúť v škole.
Martin Fronc, KDH
Asi 8. máj a 1. september. Teraz je zvláštna situácia, že oficiálny začiatok školského roka je 1. septembra, ale školská dochádzka sa začína až následne 2. alebo 3. septembra. S touto tradíciou sa to citeľne bije.
Juraj Miškov, SaS
Myslím si, že Deň Ústavy SR 1. septembra, ktorý by bol pamätným dňom, a možno jeden cirkevný sviatok.
Béla Bugár, Most-Híd
Vzhľadom na to, ako vláda napríklad vyriešila kandidáta na obsadenie Úradu pre verejné obstarávanie, tak aj v tomto prípade sa rozhodnú bez opozície. Preto sa nestarám, ktorý sviatok chcú zrušiť.
Igor Matovič, Obyčajní ľudia
Nezrušil by som žiadny sviatok, lebo je to v zásadnom rozpore s tým, čo Smer sľuboval voličom. Ak chce Smer naháňať peniaze do štátnej kasy tak, že ľudia budú robiť viac, tak s tým nesúhlasím. (su)