Ako hodnotíte rozhodnutie Medzinárodného arbitrážneho tribunálu v spore s vlastníkmi Unionu?
Podľa mňa je rozsudok právoplatný a jediná šanca na jeho zvrátenie, ktorá nám ešte zostáva, je požiadať frankfurtský vrchný súd o pozastavenie, prípadne zrušenie tohto rozhodnutia. Dalo by sa tu ešte využiť aj odvolacie konanie, v ktorom by sa riešila právomoc arbitrážneho tribunálu, prebiehajúce na nemeckom spolkovom súdnom dvore. Treba si však uvedomiť, že vrchný frankfurtský súd už v tejto otázke rozhodol v náš neprospech. Môj názor je, že Slovensko veľmi neskoro začalo riešiť otázku jurisdikcie, pretože hlavné argumenty používa až v odvolaní, a to už je dosť neskoro. Mali byť použité už v prvej fáze, no to sa asi nestalo, keďže sa riešilo merito veci.
V súčasnosti však ešte stále prebieha súdny prieskum, ktorý má povedať, či vôbec bolo v právomoci arbitrážneho tribunálu rozhodovať v tejto veci. Ak ten dospeje k názoru, že nie, zruší to piatkové rozhodnutie v neprospech Slovenska?
Myslím si, že túto dilemu by mohol vyriešiť práve Nemecký spolkový súdny dvor. Pokiaľ bude toho názoru, že sa malo rozhodovať podľa komunitárneho práva, požiada o rozhodnutie Európsky súdny dvor. Ten však môže rozhodovať len o otázkach týkajúcich sa verejnej ekonomiky, čiže tu je tiež otázka, či do toho spadá táto kauza. Ak by však spolkový súdny dvor dospel k názoru, že arbitráž mala procesné vady, pomohlo by nám toto rozhodnutie vo fáze vykonateľnosti rozhodnutia tribunálu, prípadne v konaní o jeho pozastavenie či zrušenie. Táto možnosť je však reálne malá.
Ak Nemecký spolkový súdny dvor vyhovie našej námietke, dostane sa spor následne pred Európsky súdny dvor?
Na Európsky súdny dvor sa podľa môjho názoru v tomto prípade nedá ísť z našej iniciatívy. Je len v kompetencii Nemeckého spolkového súdneho dvora, ktorý by musel iniciovať názor Európskeho súdneho dvora. Nejde teda o iniciatívu Slovenskej republiky. Dá sa požiadať frankfurtský vrchný súd aj o pozastavenie/zrušenie rozhodnutia arbitrážneho tribunálu, kde sa uvedú všetky dôvody, do ktorých zahrnieme aj otázku právomoci tribunálu. Prebiehali by teda dve paralelné konania. Jedno už SR iniciovala, keďže sa odvolala na spolkový súdny dvor proti rozhodnutiu frankfurtského vrchného súdu, ktorý rozhodol o právomoci arbitrážneho tribunálu v náš neprospech, a druhé by sa týkalo pozastavenia či zrušenia rozhodnutia tribunálu. V konečnom dôsledku leží konečné rozhodnutie na Nemeckom spolkovom súdnom dvore, či požiada o vyjadrenie aj Európsky súdny dvor, či potvrdí príslušnosť konajúceho tribunálu, či bude arbitrážny verdikt zrušený. Iniciatíva Slovenska sa končí pri podaní návrhu na pozastavenie rozhodnutia tribunálu.
Môže byť precedensom podobný arbitrážny spor Slovenska s akcionármi poisťovne Dôvera, ktorý sme vyhrali?
Tam bol štát úspešný z dvoch dôvodov. Po prvé – pretože výhradu nezlučiteľnosti s právom EÚ americkí advokáti využili vtedy, keď mali, teda nie až „po funuse“ ako teraz. Druhou vecou je, že išlo o iného akcionára. Tribunál v prípade HICEE vyjadril názor nielen čo sa týka jeho právomoci, ale aj čo sa týka nárokov Penty, či sú kryté touto dohodou. Vyjadril sa, že nie, a to práve z tohto dôvodu, že nepovažoval jeho investíciu za čisto holandskú. Nedávala by som preto tieto dva prípady až tak do súvislosti a rozhodne by som to nepovažovala za precedens.