Ahmadínedžád 'špinil' na USA, čo to šlo, aj Slováci na protest odišli

O škandál sa vo štvrtok na pôde OSN v New Yorku postaral iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád, keď vo svojom prejave na zasadnutí Valného zhromaždenia zmienil špekulácie, že za útokmi na USA z 11. septembra 2001 údajne stoja sami Američania a že ich cieľom vraj bolo pokúsiť sa zachrániť Izrael. Americké obete týchto útokov potom Ahmadínedžád prirovnal k obetiam irackej vojny.

24.09.2010 09:34
Mahmúd Amhadínedžád Foto:
Mahmúd Amhadínedžád na pôde OSN.
debata (50)

Delegácia USA a ďalších západných štátov, vrátane Slovenska, v reakcii na tieto tvrdenia podľa BBC okamžite opustili rokovaciu miestnosť. Spojené štáty vzápätí označili Ahmadínedžádove výroky za „hanebné“.

Väčšina ľudí sa domnieva, že zodpovednosť za útoky z 11. septembra 2001 niesla americká vláda, povedal Ahmadínedžád podľa agentúry Reuters. Názor, že za samovražednými únosmi lietadiel, ktoré zasiahli obe veže newyorského Svetového obchodného centra a budovu Pentagonu, stála teroristická skupina, zastávali podľa Ahmadínedžáda väčšinou americkí vládni činitelia.

„Ten útok zorganizovali isté sily vnútri americkej vlády s cieľom pomôcť upadajúcej americkej ekonomike a s cieľom obnoviť kontrolu USA nad Blízkym východom v záujme záchrany sionistického režimu,“ povedal Ahmadínedžád. „Väčšina Američanov rovnako ako väčšina národov a politikov z celého sveta zdieľa tento názor,“ tvrdil iránsky prezident.

Okamžite po útokoch sa podľa Ahmadínedžáda naplno rozbehla propagandistická mašinéria; a vyvodil sa záver, že celý svet je vystavený obrovskému riziku – terorizmu – a že jedinou cestou k záchrane sveta bude rozmiestniť sily v Afganistane. Následne bol Afganistan okupovaný, a krátko na to aj Irak.

Všimnite si, prosím, povedal iránsky prezident: „Povedali, že 11. septembra za­bili okolo troch tisíc ľudí, pre ktorých sme všetci veľmi smútili. Avšak v Afganistane a Iraku doteraz zabili státisíce ľudí a milióny ľudí zranili a vyhnali z domovov . A tento konflikt stále pokračuje a rozširuje sa. “

Ahmadínedžád oznámil, že budúci rok bude Irán hostiť konferenciu venovanú štúdiu terorizmu a prostriedkom boja proti nemu. „Oficiálne pozývam činiteľov, učencov, mysliteľov, bádateľov a výskumné ústavy zo všetkých krajín k účasti na tejto konferencii,“ vyhlásil.

Spojené štáty Ahmadínedžádove výroky o útokoch z 11. septembra ostro odsúdili. „Namiesto toho, aby prezentoval snahy a dobrú vôľu iránskeho ľudu, rozhodol sa pán Ahmadínedžád opäť pre kecanie o podlých konšpiračných teóriách a pre antisemitské výpady, ktoré sú ohavné a šialené,“ zdôraznil podľa agentúry AFP hovorca americkej misie pri OSN Mark Kornblau.

Jeden z európskych diplomatov agentúre AFP povedal, že európske delegácie odišli z rokovacej sály na znamenie solidarity so Spojenými štátmi.

Ahmadínedžád v prejave na Valnom zhromaždení OSN, kde vo štvrtok začala všeobecná rozprava, hovoril tiež o hrozbách pálenia Koránu, ktoré odzneli od amerických náboženských skupín, čo označil za akt „diabla“. S výtlačkom Koránu v ruke prehlásil, že „pravda nemôže byť spálená“.

Hovoril aj o situácii Palestínčanov po 60 rokoch izraelskej „okupačné nadvlády“. Palestínčanom podľa Ahmadínedžáda upierajú slobodu, bezpečnosť a právo na sebaurčenie, zatiaľ čo „okupanti sa tešia uznaniu“. „Sionisti sa dopustili desivých zločinov na bezbranných ľuďoch počas vojen proti Libanonu a Gaze,“ tvrdil iránsky prezident a požadoval návrat palestínskych utečencov do ich niekdajších domovov.

Jednu pasáž svojho prejavu venoval Ahmadínedžád téme jadrovej energie, ktorá je predmetom sporov medzi Iránom a západnými štátmi. Tie podozrievajú Teherán, že pod pláštikom svojho údajne civilného jadrového programu sa snaží o výrobu atómovej zbrane, čo Teherán vytrvalo popiera.

Ahmadínedžád v prejave vyzdvihol jadrovú energiu ako čistú, lacnú a za dar z nebies, za jednu z najvhodnejších alternatív k obmedzeniu znečisťovania ovzdušia tuhými palivami. Jadrovú bombu potom označil za najhoršie nehumánnu zbraň, ktorú treba eliminovať. Navrhol v tejto súvislosti, aby bol rok 2011 vyhlásený rokom jadrového odzbrojenia.

50 debata chyba