Aj Markízu obsadili. Pred desiatimi rokmi

Obchodný spor prvý raz prerástol do celoslovenskej politickej kauzy pred 10 rokmi. Do parlamentných volieb chýbal už len mesiac, keď sa po Bratislave rozchýrilo, že televíziu Markíza obsadili neznámi votrelci. Písal sa utorok 18. augusta 1998. "Medzi deviatou a desiatou hodinou dopoludnia vo všetkej tichosti vystriedali vykravatovaných fešákov z Ruskovej strážnej služby Noble Day drsnejšie typy v rifliach, maskáčoch a slnečných okuliaroch," zaznamenal Róbert Čulen, vtedajší šéf spravodajstva Markízy.

18.08.2008 08:09
Areál TV Markíza Foto:
debata

Do areálu v Záhorskej Bystrici prišli zástupcovia spoločnosti Gamatex. Jeden z nich, Marián Kočner, bol kedysi spolužiakom zakladateľa a šéfa televízie Pavla Ruska. Preukázal sa súdnym rozhodnutím, podľa ktorého je jeho firma už štyri dni 51-percentným podielnikom v Markíze. Zvyšok akcii naďalej vlastní americká CME.

Pôsobilo to ako úder z jasného neba. V skutočnosti sa však celý príbeh začal odvíjať o tri roky skôr, keď Rusko v snahe získať licenciu na vysielanie Markízy uzavrel obchodnú zmluvu s firmou Siloša Pohanku, ktorému išlo o to isté. Predmetom zmluvy bol Ruskov prísľub spoločne prevádzkovať Markízu, ak dostane licenciu na vysielanie on. Rýchlo však zabudol na dohodu, medzitým Pohanka dal vec na súd a exekútor vydražil pohľadávku v prospech Gamatexu.

Vláda mala STV, opozícia – Markízu

V spolitizovanej atmosfére pred voľbami sa však všeličo javilo ináč. Niekomu to pripomínalo dokonca august 1968 – koniec demokracie, začiatok normalizácie. Rôznym fámam nebolo konca-kraja. Kočnera vraj sprevádzajú bodyguardi z podsvetia, v celej kauze mali mať prsty SIS i sám Vladimír Mečiar.

Markíza je predsa dieťa HZDS, tvrdili zasvätení, Mečiar bol na svadbe Ruskovcov, pomohol im získať licenciu – a teraz nevie odpustiť zradu. Vtedajší premiér síce všetko popieral, sám však pred piatimi rokmi v spomienkovej knihe Slovenské tabu vyhlásil: „Išlo o organizovanú spravodajskú akciu s cieľom ovplyvniť výsledok volieb. Aj sa to podarilo.“ Podrobnosti však neuviedol.

Kočner tvrdí niečo iné: „Nebol som predlženou rukou ani politických strán, ani tajných služieb a nechcel som meniť obsah televízneho vysielania. Naopak, neprávny stav, ktorý vytváral Rusko a jeho ľudia, vyhovoval opozícii – tá predsa mala v Markíze dvere dokorán otvorené. “

Kočnerova ochranka však pôsobila hrozivo. Až tak, že Rusko s rodinou radšej ušiel do susedného Česka. „Ani vo sne by mi neprišlo na um, že raz sa budem musieť tak rýchlo zbaliť a ísť preč,“ rozprávala neskôr Viera Ruskova. Podľa herca Ľuba Gregora, ktorý bol vtedy vo vedení Markízy a navštívil Ruskovcov „v exile“, neutekali ďaleko. Len do Mikulova na južnú Moravu.

Rusko mal po rusky hovoriacu ochranku

Opoziční politici išli vtedy „brániť“ Markízu, lebo krátko pred voľbami mali zakázaný vstup do STV. Tá sa stala slúžkou vládneho hnutia, jej politické spravodajstvo a publicistika stratili všetky známky verejnoprávnosti. Počas volebnej kampane otvorene útočila na zjednotenú opozíciu a jej lídrov.

Za týchto okolností sa neprirodzene začala správať aj komerčná Markíza – čoraz viac nadŕžala opozícii. Odvtedy sa traduje, že Ruskova televízia mediálne vytvorila budúceho premiéra Dzurindu, celkom novú Stranu občianskeho porozumenia a šéf Markízy začal bezprostredne ovplyvňovať dianie v politike. Do parlamentu sa po voľbách dostali cez SOP viacerí jeho ľudia vrátane manželky.

Situácia v Markíze sa upokojila až 17. septembra 1998 na zásah licenčnej rady. Aj potom sa však Rusko a Kočner ešte dlho pohybovali iba v sprievode početných ochraniek. Rusko si pritom najal po rusky hovoriacich bodyguardov, lebo slovenským vraj nedôveroval.

Spor o vlastníctvo obchodných podielov pokračoval až do začiatku roku 2000. A skončil sa spôsobom, ktorý Rusko predtým nikdy nepripúšťal. Kočner totiž predal Gamatex jeho spoločnosti STS Markíza. Podľa hodnoverných údajov išlo o transakciu v sume okolo 100 miliónov korún. „Je to normálny obchod,“ uviedol vtedy pre Pravdu Kočner. Podľa Ruska bolo treba skončiť „obdobie neistoty spojené s častým spochybňovaním držiteľa televíznej licencie“.

Dnes je to už história. Rusko sa medzitým dostal s pomocou Markízy do najvyššej politiky, aj z nej odišiel. Televíznu stanicu potom úplne ovládli Američania. A je pokoj.

Kde sú dnes markízacké tváre
Oveľa lahšie je vypočítať, kto zo „zakladateľských“ tvári Markízy zostáva v nej aj po desiatich rokoch, ako kto z nej medzitým odišiel. „Tribúnka“ tejto televízie v jej zlomových dňoch, moderátorka kedysi populárnej relácie Na Slovensku je to tak Anna Ghanamová, je v top manažmente TASR. Niekoľko jej markizáckych kolegýň sa uplatnilo v konkurenčných televíziách. Podobne ako bývalí moderátori Markízy Braňo Ondruš či Dano Krajcer. Tí zakotvili v Jojke. Soňa Bullová, dnes známa skôr ako Pötheová, sa stala hovorkyňou známeho veľkopodnikateľa Ladislava Reháka. Do podnikateľskej sféry prešiel aj vtedy taký úspešný a s Markízou tak úzko spätý zabávač Jožo Pročko.

debata chyba