Aj na ulici sa chcú cítiť ako doma

„Ľúbite pikantné?“ pýtame sa. „Ani nie, ale kamarát má rad orientálnu kuchyňu… a ja strašne rád varím,“ hovorí čerstvý šesťdesiatnik.

Hoci pre bezdomovcov sa začína kruté zimné obdobie, ešte na výročie nežnej revolúcie si užívali pomerne príjemné jesenné počasie. Ľudia bez strechy na hlavou si však už čoskoro nejaký aspoň dočasný úkryt budú musieť zadovážiť. K dispozícii majú nocľahárne či ubytovne, veľa z nich prespáva v záhradných chatkách. My sme sa vybrali najmä za tými, ktorí si príbytok na ulici vybudovali po svojom.

Vlado s priateľkou žije pod Prístavným mostom už niekoľko rokov. Za ten čas si tu vybudoval vskutku pozoruhodný príbytok. Jeho steny tvoria staré okná, ktoré Petržalčania vyhadzovali, keď si nechávali robiť nové, plastové. Len čo vojdeme dnu, všimneme si mohutnú dominantu – obrovské kachle. „Pozor, to nie sú kachle, to je kozub,“ opravuje nás Vlado, ktorý počas rozhovoru viackrát prízvukuje, že si všetko postavil vlastnými rukami.

Hoci sme neohlásenou návštevou, v domčeku i v okolí je relatívny poriadok. Smeti sú nahádzané v plastových vrecúškach aj vnútri je všetko pekne poukladané. Nechce sa preto veriť, že Vladovi sa niektorí mestskí policajti vyhrážajú „vysídlením“ za neporiadok. „Jeden tu bol asi pred mesiacom a hovoril, že smieme zostať maximálne do jari,“ dodával bezdomovec krútiac hlavou.

Foto: Andrej Barát

bezdomovec, vlado, zbierka Bezdomovec Vlado ukazuje svoju kolekciu korenia. S partnerkou žije vo vlastnoručne vyrobenom príbytku pod bratislavským Prístavným mostom.

Iné problémy vraj nerieši. Na štátnych policajtov nemal zlého slova, spomenul, že mu občas pomôžu aj ľudia z okolia. Mnoho obyvateľov však o jeho chatrči ani netuší. V letných mesiacoch je skrytá za stromami, vidno ju len teraz, keď je opadané lístie. O svoj starý byt došiel ešte pred rokmi, keďže mal nedoplatok 30-tisíc korún. Dnes len smutne vzdychne, keď pomyslí na to, že jeho byt má hodnotu aj troch miliónov.

Vlado, ktorý dlhé roky pracoval na montážach, je majster na pohľadanie. V skromnom príbytku je až neuveriteľne veľa praktických detailov, za zmienku stojí napríklad z bandasky vyrobené umývadlo, úchytky na odkladanie hrncov a pokrievok či útulne pôsobiaca spálňa s knihovníčkou a knihami. Pozoruhodná ukážka toho, čo všetko sa dá vyrobiť z obsahu odpadkových košov.

Hrnčeky z Oravy na petržalský spôsob

Z materiálu, ktorý ľudia vyhodia, si svoj príbytok stavia aj pani Eva Némethová, ktorá má svoje kráľovstvo pri Chorvátskom ramene na okraji bratislavskej Petržalky. Slovo kráľovstvo pritom nie je zveličené. Stan, v ktorom býva, je obkolesený veľkými kobercami, hračkami, hrnčekmi a rôznymi inými pestrými dekoráciami, ktoré pútajú zrak okoloidúcich.

Zo všetkého najviac však vynikajú keramické šálky, ktoré sú spodkom hore napichnuté na paličkách okolo celého „pozemku“. „Moja starká bola z Oravy, a tam majú takto nastoknuté hrnčeky na plote. Keď som bola malá, vždy sa mi to páčilo, tak som si to tak spravila aj tu,“ vysvetľuje veľmi slušne pôsobiaca pani, ktorá v stane žije so svojím priateľom a dvoma psíkmi.

S okolím vraj problém nemá, skôr naopak. „Mnoho ľudí ma zdraví, pozná, často mám návštevy, dobre vychádzam aj s miestnym úradom,“ potvrdila Némethová. Isto pomáha aj to, že na rozdiel od mnohých iných ľudí z ulice, ona ani jej druh nepijú alkohol. Veci, ktorými si skrášľujú bývanie, majú väčšinou z kontajnerov, pani Némethová chodí ku košom v noci, jej druh cez deň.

„Z koša si však nikdy neberieme jedlo. Zakladám si na tom, že potraviny máme vždy z obchodu,“ dodáva a vzápätí sa posťažuje na pekný, teplý november. „Ja to už poznám, človek na ulici má cit na počasie. Takto pekne bolo tuším aj pred ôsmimi rokmi a potom prišla veľmi krutá zima. Cítim, že to bude tak aj teraz,“ zaprognózovala si.

Na prvý pohľad by sa zdalo, že sneh ich kráľovstvu narobí neprekonateľné problémy, nie je to však celkom tak. Všetky veci, ktoré nie sú v stane, vraj zostanú vonku, nič netreba zakrývať či prenášať. A ako sa spí v krutých mrazoch? „Pod dekou i perinou, vo svetroch, pulóvroch. Keď je vonku –18, dnu máme o čosi teplejšie. Tak –16,“ hovorí s bezstarostným úsmevom.

Medzi ľuďmi v haciendách za milióny a tými, čo si budujú svoj príbytok na ulici, nie je až taký rozdiel. Každý chce mať domov zariadený tak, aby sa v ňom cítil príjemne. Pani Némethová mala vo váze na stole natrhané kvety, veľmi útulne pôsobilo aj zariadenie stanu. „Dostala som ho od sestry, už sa však trhá. Kiežby sa mi podarilo aspoň nejakú plachtu z vojenského stanu zohnať,“ posťažuje si prvý a posledný ráz.

Foto: Andrej Barát

bezdomovci, auto V aute sa vraj vyspať nedá, ale pred dažďom sa tam dá skryť.

Len nech neukradnú ešpézetku

Miestom na prežitie, viac ako domovom, je pre štyroch mužov staré, opustené auto zaparkované pri štadióne bratislavského Interu. Chlapi sa na nič nehrajú, na rovinu povedia, že k životu potrebujú predovšetkým alkohol a že netušia, aká bude reakcia majiteľa auta, keď si poň raz príde. „Na druhej strane, predtým v ňom mal feťákov, tých sme vyhodili, a teraz ho tak trochu strážime, nech ho celé nerozoberú,“ prehovoril jeden z kvarteta.

Na otázku, či sa v aute vedia štyria chlapi vyspať, sa len trpko zasmejú. A či tam nie je zima? „Nadýchame si,“ vraví jeden. „A naprdíme,“ dodá druhý. Auto si vraj vybrali preto, lebo s nocľahárňami nemajú dobré skúsenosti. Jednému tam ukradli rifle, druhý si odtiaľ vraj odniesol šatové vši. Ich súčasný príbytok však rozhodne nie je oázou pokoja. Časté sú napríklad policajné návštevy.

„Pokiaľ nám však nikto neukradne značky, bude všetko v poriadku,“ hovorí jeden z partie a ukazuje na ešpézetku bieleho vozidla. „Dovtedy nám ho neodtiahnu a my tu budeme môcť nejako existovať.“ Napriek ich ostražitosti a značkám však auto predsa len pomaly mizne, okrem kolies už chýba i volant. „Baterka? Tá bola preč hneď,“ uzatvára jeden z partie.

Uvedené príklady boli však len jednou z viacerých možností, ktoré majú bezdomovci v hlavnom meste. Niektorí si dokážu platiť ubytovňu, iní sa za symbolickú sumu vyspia v nocľahárni Depaul, neďaleko bratislavského letiska. „Ja som spokojný, už som tu tretí rok, predtým som prespával pod Novým mostom neďaleko Hotela Danube,“ rozhovorí sa Zdenko, jeden z klientov zariadenia.

Zlé skúsenosti ako štvorica z auta vraj nemá. „Aj keď je pravda, že človek si na veci musí dávať pozor všade,“ dodá so šibalským úsmevom. V nocľahárni nemajú bezdomovci vyhradené „svoje“ postele, on nám však ukáže jednu, na ktorej spáva takmer stále. Za miesto pod mostom by ju nemenil. „Hoci aj tam sa našli dobrí ľudia, jeden majiteľ reštaurácie na Hviezdoslavovom námestí mi napríklad venoval deku,“ spomína Zdenko.

Foto: Andrej Barát

bezdomovec, nocľaháreň Bezdomovec Zdenko si nocľaháreň Depaul pochvaľuje.

Okrem ulice, ubytovní a nocľahární je potom ešte jedno veľmi obľúbené miesto – záhradné chatky. Niekedy sa tam bezdomovci usadia na čierno, často však aj so súhlasom majiteľa. „Mala som tu taký pár bezdomovcov, nechala som ich bývať v chatke a oni mi to vlastne strážili,“ prezradila nám v petržalskej záhradkárskej oblasti pri Moste Apollo výtvarníčka Anastázia Bandžalová.

Chatku jej udržali v poriadku, napokon išlo o ich domov. „Trošku si ju prizdobili podľa svojho vkusu,“ dodala. Kto bývanie bezdomovcov nevidel z blízka, môže mať o ňom skreslenú predstavu. Túžba po peknom domove je však vlastná všetkým. Teda aj tým ľuďom, ktorí z rôznych príčin skončili bez vlastnej strechy nad hlavou.