Ak dnes vysoká škola príde o garanta študijného programu, neraz to znamená zánik celého odboru. Keď sa to stane uprostred roka, študenti môžu prísť aj o možnosť doštudovať. Akreditácia študijného odboru totiž často stojí na jedinom človeku (a padá s ním) – na profesorovi, ktorého doživotne vymenúva prezident. Keďže školy majú takých garantov málo, profesorský zbor je prestarnutý a netvoria ho iba špičkoví odborníci. Podľa zámerov novej vlády by garantom štúdia už nemali byť jedinci, ale tímy či dokonca inštitúcie.
Spolu s Českom je Slovensko jednou z posledných krajín vyspelej Európy, kde profesorov vymenúva prezident. V súčasnosti u nás pôsobí vyše 1 800 profesorov. Podľa zákona by mali mať medzinárodné meno, teda publikačnú a vedeckú činnosť známu aj za hranicami. Keď však pred dvoma rokmi Akademická rankingová a ratingová agentúra skúmala ich reputáciu, zistila, že do svetovej špičky patrí len 54 slovenských profesorov, 19 z SAV a 35 z vysokých škôl. To je na zabezpečenie kvalitného štúdia málo.
Akreditácie po novom
Nová vláda plánuje nároky na profesorov sprísniť. „Mali by byť medzinárodne uznávanými autoritami a na ich výbere by sa podieľali aj experti zo zahraničia,“ priblížil Miroslav Beblavý (SDKÚ). Upraviť treba najmä spôsob akreditácie. „V programe máme, aby sa presunula z jednej osoby na tím. Dokonca by sme sa chceli dostať až do bodu, aby sa akreditovali priamo inštitúcie,“ tvrdí Beblavý. To by sa dalo zmeniť aj bez úpravy zákona, keby s tým súhlasila Akreditačná komisia.
Odborníci taký návrh vítajú. Prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár je presvedčený, že by akreditácia nemala závisieť od jednej osoby: „Ak taký garant uprostred akademického roka zomrie alebo odíde, škola stratí právo poskytovať štúdium v jeho odbore. Čo potom majú robiť študenti?“ Ako Vozár pripomenul, v Česku už akreditácia študijných programov nie je založená na jednom garantovi, ale skôr na odbore a pracovnom tíme.
Podľa analytikov nie je profesorov na Slovensku málo, ale systém je zle nastavený a vysoké školy otvárajú priveľa študijných programov. Na každý potrebujú garanta – profesora pre magisterské alebo minimálne docenta pre bakalárske štúdium. Tých je potom zdanlivo nedostatok. Vek garanta pôvodne nesmel byť vyšší ako 65 rokov, tohto roku ho však parlament zvýšil na 70. Kritériá na získanie titulov neurčujú školy, ale ministerstvo. Na Západe je takých administratívnych prekážok menej.
Zabetónovaní teoretici mimo praxe
Branislav Zlocha z Vysokej školy manažmentu/City University of Seattle v Bratislave by napríklad privítal americký systém, kde sa titul profesora neviaže na osobu, ale na pracovné miesto. Univerzity v USA si samy vyberajú ľudí, z ktorých spravia profesorov, no len čo zo školy odídu, titul stratia. Profesormi tam navyše nie sú len skúsení učitelia, ale aj špičkoví odborníci z praxe. U nás by sa však garantom odboru nemohol stať ani nositeľ Nobelovej ceny, ak by nebol profesorom. „Na slovenskej univerzite by odbor informatiky nemohol garantovať ani Bill Gates. Nespĺňal by kritériá. Nie je profesor a neovláda slovenský jazyk,“ upozornil Zlocha.
Americký systém je výhodný v tom, že v školách učia i najväčší odborníci z praxe, kým u nás sú najvyššími autoritami často teoretici, ktorí v odbore už dávno nerobia. Keď sa však v roku 2002 vtedajší minister školstva Milan Ftáčnik pokúsil titul profesora preniesť z osoby na pracovné miesto, narazil na taký odpor, že túto reformu vzdal. Podľa Beblavého by to bolo ťažké zmeniť i dnes, lebo vymenovanie profesora prezidentom je už zakotvené v ústave.
