Ako Gottwald prepadol alkoholu

Stalo sa to pred 60 rokmi. Edvarda Beneša na Pražskom hrade vystriedal "prvý robotnícky prezident" Klement Gottwald. A krátko nato prepadol pitiu. Štát s potrundženou hlavou sa na päť rokov ponoril do tmy. Písal sa 14. jún 1948. Poslanci Národného zhromaždenia zvolili 53-ročného Gottwalda za hlavu česko-slovenského štátu úplne jednomyseľne. Pri voľbe zvonili v kostoloch zvony a arcibiskup Josef Beran slúžil v Chráme sv. Víta slávnostné te Deum.

16.06.2008 07:31
Klement Gottwald Foto:
debata

V tej chvíli si sotva niekto uvedomil, že sa práve napĺňajú slová bývalého komunistického senátora Gottwalda z roku 1933: „Áno, chodíme sa učiť do Moskvy, ako lepšie vykrútiť buržoázii krky.“

Dnes sa už nepripomína, že politické začiatky tohto vodcu KSČ sa viažu k Slovensku, najmä k Vrútkam a Žiline, kam pražskí komunisti poslali mladého Klemu zbierať skúsenosti.

Redigoval tam ľavicové časopisy Hlas ľudu, Spartakus, neskôr i Pravdu chudoby. „Klema písal prinajmenšom v centimetrových písmenách,“ spomínal neskôr spisovateľ Peter Jilemnický. Inými slovami – ako dieťa v ľudovej škole.

Vo Vrútkach sa Gottwald zoznámil aj Karolom Bacílkom, svojím budúcim ministrom bezpečnosti. V útrobách tohto rezortu vzniknú začiatkom 50. rokov s pomocou sovietskych poradcov vynútené priznania a obvinenia rôznych sprisahancov a agentov svetového imperializmu.

Gottwald pôsobil vo Vrútkach štyri roky. V roku 1925 práve tam začal robiť bleskovú politickú kariéru, keď ho zvolili za delegáta zjazdu KSČ za Slovensko. O rok už pracoval v pražskom ústredí tejto strany. A o ďalšie tri roky sa stal jej generálnym tajomníkom.

V slávnom vrútockom konzume sa tomu čudovali. Tam totiž poznali mladého Gottwalda a Bacílka ako puncovaných opilcov a výtržníkov. Tvrdí to lekár Zoltán G. Meško, jeho rodičia vo vrútockom konzume vtedy pracovali.

Podľa českého historika Karla Kaplana však Gottwald začal nestriedmo piť až v moskovskom exile, kam sa uchýlil na začiatku druhej svetovej vojny. „Pil tam oveľa viac, než bolo zdravé, potom pitie ustalo alebo neprekročilo bežnú mieru, ale po Februári 1948 sa opäť rozmohlo,“ pokračuje Kaplan.

Nestriedme pitie mohlo súvisieť s vleklou Gottwaldovou chorobou, ktorá bola venerického pôvodu. Dôsledky neliečeného syfilisu, predovšetkým vydutinu srdcovej chlopne, mu zistili až v roku 1944 v kremeľskej nemocnici, kam sa dostal po srdcovom infarkte.

Politik chorobu dlho skrýval pred všetkými, v roku 1948 vedel o nej iba jeho osobný lekár profesor Vladimír Haškovec a najbližší Gottwaldov priateľ – Rudolf Slanský. Ten istý Slanský, ktorého o tri roky neskôr vyhlásili za vodcu protištátneho sprisahaneckého centra a o rok nato s ďalšími desiatimi „zradcami“ vrátane Slováka Vladimíra Clementisa popravili.

Tresty vynesené v zinscenovanom súdnom procese navrhovali a potvrdzovali vtedajší pohlavári KSČ. Ako neskôr vypovedal ďalší Slovák Viliam Široký „jedenásť špagátov“ navrhol sám Gottwald, ostatní mlčky súhlasili.

V roku 1962 pracovala takzvaná Kolderova komisia, zriadená vedením strany, ktorá mala posúdiť aj mieru Gottwaldovej viny na predchádzajúcich nezákonnostiach. „Znáte, co děla alkoholik, když nemá alkohol,“ poznamenal Zdeněk Fierlinger, prvý povojnový predseda česko-slovenskej vlády, neskôr šéf parlamentu.

Profesorovi Haškovcovi sa spočiatku darilo slabosť prezidenta Gottwalda aspoň mierniť. Pri recepciách ho sprevádzal a odoberal mu poháre. Varoval prezidenta, že jeho choroba sa vonkoncom nezlučuje s konzumom alkoholu.

V roku 1951 však Haškovec skončil tak ako Stalinovi osobní lekári – nositelia podobných pikantných tajomstiev – vo vyšetrovacej väzbe. Gottwald už potom vynechával aj dôležité schôdzky a uzatváral sa pred svetom v prítmí svojej pracovne.

Podľa Kaplana pil Gottwald najmä preto, že jeho pofebruárový život poznačili pocity neistoty a strachu. „Nemohol sa zbaviť dojmu, že mu Moskva neverí a že i na ňom leží tieň podozrenia.“ Myslel si dokonca, že ho Stalin dal odpočúvať. O to vernejšie plnil jeho pokyny. Svojho učiteľa prežil len o deväť dní.

debata chyba