„Rodovo citlivý jazyk je dôležitý. A pod slovom »bratia« nie sú zahrnuté ženy. Naša hymna vznikla za úplne iných historických okolností. Možno je na čase uvažovať, či by sa nemala zmeniť,“ hovorí Jana Cviková zo záujmového združenia žien Aspekt. Tvrdí, že ak ľudia majú zmýšľať vlastenecky a identifikovať sa so štátnymi symbolmi, tak by sa tie symboly mali upraviť tak, aby zodpovedali dnešnej dobe. Pri hymne, ktorá je jedným zo štátnych symbolov, je podľa Cvikovej dôležitý jej obsah a symbolika.
„Nechceme likvidovať hymnu, ale problém je, že keď vznikla, prvoradé boli národné záujmy, kým dnes treba presadzovať aj iné hodnoty,“ vysvetľuje Cviková. Priznáva, že aktvistky zatiaľ nemajú bližšiu predstavu, ako to riešiť, ale chcú o tom aspoň diskutovať. „Z diskusie by možno vyšli nejaké podnetné nápady,“ dodáva Cviková.
„Hymna je len jedna z tém, jej text je prekonaný. Stále sa rozpráva iba v mužskom rode, ženy sú z jazyka vytláčané, jazyk ich diskriminuje,“ tvrdí Adriana Mesochoritisová z občianskeho združenia Možnosť voľby. Na Západe sa to podľa nej už upravilo, jazyk je tam neutrálnejší.
| Slovenská hymna |
|---|
| *** skladba Nad Tatrou sa blýska** vznikla v marci 1844 na ceste štúrovcov do Levoče |
*** text s bojovnými veršami** zložil básnik Janko Matúška na melódiu ľudovej piesne Kopala studienku, jeho nový text mal štyri slohy
*** počas slovenského štátu** bola hymnou pieseň Hej, Slováci
*** za socializmu** sa namiesto „zastavme ich, bratia“ nesprávne spievalo „zastavme sa, bratia“
V nemčine napríklad pre písomný styk už dávnejšie zaviedli špeciálny tvar množného čísla, aby zahŕňal ženy aj mužov, istými úpravami v oficiálnom styku Európskej únie prešla aj angličtina. V slovenčine však väčšinou stále používame množné číslo, ktoré je len mužského rodu – lekári, zdravotníci, učitelia, úradníci… Práve hymna môže byť podľa Mesochoritisovej príležitosťou, aby sa o rodovo citlivom jazyku začalo aspoň rozprávať.
Podľa právnikov by nebol problém upraviť text hymny. Autorské práva majú ochrannú lehotu, počas ktorej treba na zmenu súhlas autora alebo dedičov týchto práv. Táto lehota však platí 70 rokov po smrti autora, takže v tomto prípade vypršala. „Dielo už možno spracovať. Stále však platia osobnostné práva autora – nikto si nemôže prisvojovať autorstvo jeho diela, ani spracovať ho hanlivým spôsobom. To však pri hymne nehrozí, takže tu právne prekážky nie sú,“ zdôvodňuje advokát Leo Vojčík, ktorý sa zaoberá autorskými právami.
So zmenou textu hymny by musel súhlasiť parlament. Má totiž presne určenú podobu, ktorú ustanovil zákon z roku 1993. Odborník na štátny protokol Jarolím Antal by v tom problém nevidel. „Treba o tom diskutovať. Nech sa ten text aj upraví, prečo nie, nech sú tam bratia aj sestry. Bol by som za to, aby sa to prebásnilo, ale nech sa to spraví dobre,“ navrhuje. Diskutovať by však podľa neho bolo treba o všetkých štátnych symboloch, pretože zákon o nich nie je dobrý a zmätok v používaní týchto symbolov majú aj ústavní činitelia.
Úvahy o zmene hymny sa objavovali aj v minulosti. V máji 2004 s tým napríklad prišiel prvý slovenský prezident Michal Kováč. Pri oslavách vstupu Slovenska do Európskej únie to odôvodnil tým, že slovenská hymna už nie je aktuálna, pretože povzbudzuje k niečomu, čo už národ nepotrebuje. Ozývali sa tiež hlasy, aby sa namiesto piesne Nad Tatrou sa blýska stala hymnou iná, napríklad Kto za pravdu horí alebo Aká si mi krásna.