Nedávna analýza ekonomického denníka The Wall Street Journal (WSJ) ukázala, že 38 najväčších finančných spoločností v USA tohto roku vyplatí svojim zamestnancom odmeny a ďalšie bonusy za približne 145 miliárd dolárov. To bude asi o 18 percent viac než v predchádzajúcom roku a dokonca mierne nad predchádzajúcim rekordom za rok 2007.
Snaha bánk zvýšiť odmeny však stojí na pevných základoch. Banky, ktorými sa analýza denníka zaoberá, dosiahli vlani výnos 450 miliárd dolárov. Oproti roku 2007, čo je posledný rok pred finančnou krízou, je to nárast o 25 percent. Celkovo by tak výška odmien mala tvoriť asi 32 percent k objemu výnosov, pričom za rok 2008 to bolo 40 percent z výnosov bánk. Odmeny sa teda v pomere k výnosom za vlaňajšok znížia.
Oproti predchádzajúcim rokom sa však niečo zmenilo. Zamestnanci dostanú menšiu časť odmien v peniazoch. Väčšia časť bude v akciách ich banky. S akciami sú spojené aj obmedzenia, ktoré určujú, ako dlho po nadobudnutí akcií je ich možné predať.
Silný rast výšky odmien prichádza iba rok po tom, čo americká vláda musela peniazmi daňových poplatníkov zachraňovať celý finančný systém. Najskôr nechala exemplárne skrachovať investičnú banku Lehman Brothers, ale v prípade poisťovacej skupiny American International Group (AIG) už na to nemala odvahu. Hrozilo totiž, že by skolaboval aj globálny finančný systém.
Rýchly návrat odmien na predchádzajúce rekordy však nezostane bez odozvy. Americká vláda tento trend zachytila a už začiatkom roka predložila návrh, aby banky a ďalšie finančné inštitúcie, ktoré počas krízy prijali pomoc štátu, vrátili do štátnej kasy čo najviac z poskytnutej pomoci.
Obama už v januári navrhol, aby banky platili zvláštne dane, počas budúcich desiatich rokov až 90 miliárd dolárov. Na adresu bankárov pritom vyslovil ostré slová a otvorene im povedal, že peniaze, ktorými vláda bankám pomohla, keď im bolo najhoršie, si tiež vezme späť, či sa im to bude páčiť alebo nie.
Nová daň, ktorej Biely dom hovorí „poplatok za zodpovednosť za finančnú krízu“ , sa dotkne asi 50 najväčších bánk, poisťovní a maklérskych firiem. Ak návrh nebude zmenený, tak navrhovaný poplatok dopadne najmä na šesť najväčších bankových skupín v USA, teda na Citigroup, J.P. Morgan, Bank of America, Goldman Sachs Group, Morgan Stanley a Wells Fargo. Každá z nich bude musieť každý rok zaplatiť najmenej miliardu dolárov. Najviac Citigroup a J.P. Morgan.