Podľa Tomáša Szalaya z Health Policy Institute sa najväčšia chyba stala hneď na začiatku tým, že sa „lekársky“ a „sesterský“ zákon o platoch vôbec prijali. „Je to predovšetkým zlyhanie bývalej premiérky Ivety Radičovej a exministra zdravotníctva Ivana Uhliarika. V čase, keď už vtedajšia vláda stratila dôveru parlamentu, nemala mandát na prijímanie takých dôležitých rozhodnutí a navyše rokovania s lekármi o nich absolútne nezvládli,“ zdôraznil.
Finančné krytie oboch zákonov bolo od začiatku sporné. A ako hovorí Szalay, celé zdravotníctvo je plné súbojov o peniaze, v ktorých jedna jeho zložka vidí v tej druhej nepriateľa. „Keď preto príde na lámanie chleba, nemocniční lekári sa stavajú proti ambulantným, veľké nemocnice proti malým, no a aj lekári proti sestrám,“ priblížil.
Szalay oceňuje, že zdravotné sestry nepristúpili k tomu, aby podobne ako to urobila lekárska komora v súvislosti s ich platmi, žiadali zase ony pozastaviť zvyšovanie platov lekárov. „Pani Lévyová tým vyjadrila svoje hodnotové postavenie, ktoré si vážim. Na jej strane jednoducho boli nejaké hodnoty, ktoré lídrom štrajkujúcich lekárov chýbali,“ zdôraznil. Za „dirigenta“ postupu voči sestrám považuje Mariana Kollára, hoci ten vtedy ešte pôsobil ako šéf lekárskych odborov a prezidentom komory, ktorá cez Generálnu prokuratúru žiadala o pozastavenie účinnosti zákona o zvýšení ich miezd, sa stal až neskôr.
Uhliarik však tvrdenia o svojom zlyhaní odmieta, podľa neho situáciu vyhrocuje Smer, ktorý napriek predvolebným sľubom nedal do zdravotníctva „ani o euro viac“ a oklamal tým lekárov, sestry aj celú verejnosť.
Na základe vlani koncom roka prijatého zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti mal mať nemocničný neatestovaný lekár plat minimálne 870 a atestovaný 1 230 eur. V zmysle vo februári prijatého zákona mala zase nastupujúca sestra alebo pôrodná asistentka bez praxe dostať minimálne 640 eur mesačne, po troch rokoch 666,20 eura mesačne a ďalej jej mzda mala rásť v trojročných intervaloch, takže po 33 rokoch praxe mala mať nárok najmenej na 928 eur na mesiac.
Šéf Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor vidí problém v tom, že „lekársky“ zákon garantuje vyššie platy len nemocničným lekárom, no mzdové nároky sestier sa týkajú všetkých bez rozdielu. „Sú len dve podmienky, za akých má sestra dostať príslušnú mzdu v zmysle tohto zákona – musí mať odpracované roky a musí chodiť do roboty,“ povedal.
Pásztor zdôraznil, že lekári nikdy neboli proti zvyšovaniu miezd sestrám, no kritériom lepšieho príjmu podľa neho musí byť predovšetkým ich odbornosť a stupeň náročnosti práce. „Akákoľvek myšlienka nadiktovaných normatív je návrat ku komunizmu. O plate sestry má rozhodnúť manažér. A mal by byť rozdielny v prípade, ak ťahá nočné služby na pôrodnej či operačnej sále, alebo pracuje niekoľko hodín denne v kožnej ambulancii,“ mieni.
Podľa údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dostali vlani ambulancie všeobecných lekárov od najväčšej zdravotnej poisťovne priemerne 2 400 a pediatrov 2 700 eur na mesiac. „Cena práce sestry, ktorá má dostať 928 eur mesačne, je pre mňa ako podnikateľa a jej zamestnávateľa asi 1 400 eur mesačne. Rád jej tie peniaze dám, keď mi zvýši aspoň 1 900 eur,“ uzavrel Pásztor.