Okrem zníženia platov primátorov a starostov, ktoré na tejto schôdzi definitívne potvrdil parlament, sú tu aj kopiace sa finančné problémy. Samosprávy bojujú s výpadkami z príjmu z podielových daní, ktoré majú dostávať od štátu. Mestá a obce zostali pobúrené aj po tom, čo im vláda odkázala, aby si tento výpadok snažili vykryť zvýšením vlastných daní z nehnuteľností.
Otvorený boj s vládou prepukol na tohtotýždňovom sneme ZMOS. Jeho delegáti vypískali premiérku aj niekoľko ministrov. Naznačili tiež, že po tom, čo im vláda siahla na platy, môžu byť problémy pri zavádzaní e-pay kariet pre poberateľov sociálnych dávok. Predseda SaS Richard Sulík im zasa včera odkázal, že ZMOS, že sa zmenilo na „odborovú organizáciu“, ktorá poškodzuje meno „drvivej väčšiny“ slušných starostov a primátorov, a to aj na úkor „zopár pablbov, ktorí možno nevedia čítať ani písať, ale z titulu svojej chamtivosti si naparili maximálne možné platy“.
Vybíjanie sa v takomto nedôstojnom handrkovaní je však to posledné, čo dnes verejnosť potrebuje. Obe strany by totiž mali spolupracovať, najmä na komunálnej reforme, ktorej uskutočnenie vláda sľúbila aj v programovom vyhlásení.
„Slovenskí daňovníci potrebujú systémové riešenia, ktorých výsledkom by bola efektívnejšia a lacnejšia správa vecí verejných. Ak dnes každá obec vykonáva všetky úlohy samostatne, je to určite drahšie, ako keby ich pre spádové územie 10 či 20 obcí robil jeden samosprávny úrad. Toto treba čo najskôr zmeniť,“ objasňuje princíp reformy analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda.
Uvádza príklad Dánska, ktoré je rozlohou i počtom obyvateľov blízke Slovensku, no pritom patrí k štátom s najvyššou životnou úrovňou a najnižšou korupciou vo verejnej správe. "Reformu realizovalo od začiatku 70. rokov minulého storočia. Z pôvodných 1 300 obcí a miest tam vzniklo súčasných 98 municipalít, do ktorých si Dáni vlani na jeseň zvolili okolo 2 500 komunálnych poslancov. V našich 2 900 samosprávach funguje vyše 21-tisíc poslancov.
„Hoci koncepciu komunálnej reformy, ktorá by mala viesť práve k takémuto združovaniu samospráv, už vláda pripravuje, ZMOS je už teraz jej hlavným oponentom a odmieta ju,“ hovorí Sloboda.
Vzájomná dohoda je pritom potrebná ako soľ. Veď zlučovanie kompetencií obcí je napríklad v súčasnosti podmienené zmenou zákonov „zhora“. Podľa terajšej legislatívy by súhlas so spojením museli potvrdiť úspešné referendá v každej z nich, čo je nereálne. ZMOS sa zároveň pod Dvončovým vedením bude ešte tvrdšie brániť tomu, aby štát na samosprávy prenášal kompetencie a zodpovednosť za správu vecí verejných bez patričného finančného krytia.
Sýkorovo pôsobenie vo funkcii Sloboda hodnotí vcelku priaznivo. Pripomína, že za jeho éry došlo v samospráve k významným zmenám. Udiali sa zväčša v rozmedzí rokov 1998 až 2006, pod taktovkou Viktora Nižňanského ako splnomocnenca vlád Mikuláša Dzurindu.
„Reforma verejnej správy, ktorá znamenala kompetenčnú i fiškálnu decentralizáciu, posilnila našu samosprávu, jej autonómnosť a nezávislosť od centrálnej vlády,“ oceňuje. A zdôrazňuje, že príčinou výmeny predsedov nebola nespokojnosť so Sýkorom, ale zmena stanov združenia v roku 2010, podľa ktorej sa na čele ZMOS majú po štyroch rokoch pravidelne striedať starostovia obcí a primátori miest.
Vzhľadom na zvyšovanie deficitu a dlhov samospráv podľa Slobodu vláda a parlament zrejme pristúpia k ďalším opatreniam v oblasti rozpočtovej zodpovednosti, obmedzeniu zadlžovania či zmenám vo financovaní samospráv. A vojna sa môže ešte zostriť.