Analýza: Minister bez závisti

Politológ Tomáš Koziak nevylučuje, že sa zopakuje vlna štrajkov, „pretože spoločnosť je po Gorile aj všetkých ostatných kauzách dosť radikalizovaná a medzi ľuďmi panuje zlá nálada“.

Prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula považuje za nevyhnutné, aby vláda urobila poriadok s verejnými zdrojmi. „Verejné zdroje majú slúžiť na to, na čo sa vyberajú. Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nie na vytváranie zisku zdravotných poisťovní,“ myslí si Dragula.

Podľa odborníkov pre záchranu slovenského zdravotníctva je nevyhnutné urobiť veľa zmien. „Otázka je, či na to bude politická vôľa a ochota,“ hovorí Dragula.

Analytik Dušan Zachar z INEKO dodáva, že napätá situácia v zdravotníctve je dôsledkom dlhoročného odkladania nepopulárnych, ale potrebných, opatrení. „Jednou z hlavných príčin, prečo sa zmeny a zlepšovanie stavu v slovenskom zdravotníctve uskutočňujú tak ťažko a bolestivo, je malá odvaha politikov čeliť tlakom verejnosti a rôznych záujmových skupín vo vnútri rezortu, vrátane zdravotníckych profesijných organizácií,“ myslí si.

Lavínu prejavov nespokojnosti spustili nemocniční lekári, keď podali hromadné výpovede. Po podpísaní memoranda, v ktorom sa vláda zaviazala zastaviť transformáciu nemocníc a zvýšiť im platy, sa situácia síce načas upokojila, ale definitívne vyriešená nie je. Po lekároch a sestrách, ktorým sa majú platy zvýšiť od apríla, sa o svoje hlásia ďalší zdravotníci.

Slovenský odborový zväz zdravotníctva, ako jedna z mnohých profesijných organizácii, už počas prijímania zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek tvrdil, že je diskriminačný. Od novej vlády preto budú žiadať, aby zabezpečila aspoň 10-percentné zvýšenie platov aj pre ostatné skupiny zdravotníkov.

Nemocnice však nemajú na platy už teraz. Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko varuje, že keď zaplatia viac sestrám a príde ďalšia etapa zvyšovania platov lekárov, na mzdy pôjde až 80 percent príjmu nemocníc, čo bude znamenať ich finančný kolaps.

Niektoré nemocnice preto začali rozširovať zoznam spoplatnených služieb či zvyšovať staré poplatky. „Keďže ministerstvo zdravotníctva už dobrých desať rokov nič nerobí, netvorí poriadnu vyváženú legislatívu, nastupuje anarchia. Nedá sa nič robiť,“ zhodnotil situáciu viceprezident asociácie nemocníc Peter Ottinger.

Nespokojní sú aj súkromní lekári. Tí v prípade, že sa nedohodnú so zdravotnými poisťovňami na navýšení platieb o 20 percent, aby mali mzdy pre sestry, chystajú na 2. apríla deň bez lekárov.

Viac na platy zdravotných sestier žiadajú tiež zubári. Podľa prezidenta ich komory Petra Gašiča nie je totiž možné toto finančné zaťaženie preniesť len na poskytovateľov a pacientov. Paradoxom podľa neho je, že mzda vysokoškolského profesora zubného lekára s dlhoročnou praxou bude len o málo vyššia ako mzda sestry s rovnakou dĺžkou praxe. „Z uvedených dôvodov komora požaduje navýšenie platieb štátu za svojich poistencov na úroveň 5 percent, urýchlené riešenie mzdových nárokov sestier reálnym navýšením finančných prostriedkov zo strany štátu, reálne ohodnotenie zdravotných výkonov a zároveň komplexné riešenie zdravotníckej problematiky,“ vymenoval požiadavky zrejme už na novú vládu Gašič.

Podľa Zachara je už dnes jasné, že akákoľvek vláda, ktorá vznikne po predčasných voľbách, sa bude musieť zaoberať riešením vysokého dlhu v zdravotníctve, „ktorý sa navýšením platov lekárov a sestier pravdepodobne ešte viac prehĺbi“. „Vláda bude aj naďalej konfrontovaná s nespokojnosťou verejnosti ohľadom dostupnosti a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti na Slovensku,“ dodal Zachar.