Stojac na malom skalnatom geologickom útvare medzi tichými ruinami je ľahké si predstaviť, ako kráľ-bojovník z tohto ostrova pred vyše 3300 rokmi vyplával k Tróji a z úbočia porasteného píniami mu na rozlúčku mávali davy oddaných Salamínčanov, nadchýna sa internetové vydanie amerického odborného časopis Archaeology. Idylická lokalita na ostrove Salamína perfektne zodpovedá historickým správam.
Práve táto skutočnosť viedla archeológov zamyslieť sa, či by rozhádzané kamene nemohli patriť obydliu, v ktorom sídlil panovník jedného z najslávnejších kráľovstiev predhistorického Grécka, upresňuje renomovaný magazín – oficiálne periodikum Amerického archeologického ústavu.
„Už predtým som mal predtuchu – ale nebol som si istý, či som našiel palác, až kým som neobjavil dve prepojené obradné sály,“ hovorí vedúci výskumu Iannos Lolos. „Ide o jeden z veľmi mála prípadov, keď možno mykénsky palác pripísať veľkému hrdinovi z Homérových básní,“ dodal archeológ.
Aiás bol synom salamínskeho kráľa Telamóna a jeho manželky Periboie. Vyplával so svojimi bojovníkmi na 12 lodiach do vlečúcej sa trójskej vojny. Na bojisku pod hradbami Tróje sa vyznamenal mnohými odvážnymi skutkami a nebyť takmer nezraniteľného Achillea, iste by sa stal najstatočnejším gréckym hrdinom.
Od Salamíny sa morskou cestou dostaneme na severovýchodné pobrežie Peloponézu, polostrova, na ktorom ležali kráľovstvá mykénskeho Agamemnona a Nestorov Pylos, uzatvára on-line Archaeology.