Medzi najaktívnejšie americké štáty z hľadiska exportu tovaru do Iránu patria Kalifornia, Florida alebo Georgia. Vyplýva to z údajov americkej vlády, ktoré analyzovala tlačová agentúra Associated Press.
Napriek pritvrdzujúcej sa rétorike voči Iránu, ktorý Bush dávnejšie označil za súčasť „osi zla“, americký obchod s touto krajinou relatívne prekvitá. Sankcie, ktoré USA uvalili na Irán takmer pred 30 rokmi, totiž obsahujú viaceré výnimky. Nevzťahujú sa napríklad na poľnohospodárske komodity, lieky a niekoľko ďalších druhov tovaru. Výnimky sú navrhnuté tak, aby pomohli iránskemu ľudu prežiť sankcie bez väčšej ujmy a zároveň pomohli vyvinúť tlak na iránskych lídrov.
„Naše sankcie sú namierené proti režimu, nie proti ľuďom,“ povedal Adam Szubin, riaditeľ oddelenia zahraničných aktív na ministerstve financií. Vláda pri exporte do Iránu používa detailné záznamy, v niektorých prípadoch však nie je jasné, či je táto kontrola dostatočná.
Sankcie majú zacieľ odradiť Irán od jeho snáh o budovanie svojich vojenských štruktúr. Údaje z americkej vlády však poukazujú na to, že do Iránu USA vyviezli bližšie nešpecifikované zbrane a ostatný vojenský materiál v hodnote najmenej 148 000 dolárov. Tieto čísla sa môžu zdať nízke, vojenský materiál sa však môže účtovne predávať za „centy“. Napríklad minulý rok federálni agenti z FBI zaistili štyri stíhačky typu F-14 predané domácim americkým zákazníkom za cenu od dvoch do štyritisíc dolárov. Nové stíhačky tohto typu pritom stoja približne 38 miliónov amerických dolárov.
Szubin tvrdí, že je nepravdepodobné, že by USA vyvážalo do Iránu aj vojenské zariadenia. Ako však dodal, vláda sa na analýzu agentúry AP „bližšie pozrie“. Podľa neho takzvané dodávacie záznamy, teda zoznamy tovaru, ktorý opustí americkú pôdu a smeruje do Iránu, podliehajú „ľudskému faktoru“. „To by bolo niečo, čo by pochopiteľne vážne znepokojovalo nielen nás, ale aj celú americkú administratívu,“ povedal Szubin v rozhovore pre AP.