Právnická fakulta Univerzity Komenského napríklad už viackrát upozornila, že rozdelenie ich štúdia, ktoré predtým trvalo päť rokov, na bakalárske a magisterské nemá zmysel, lebo právnici s bakalárskym titulom nenájdu v praxi uplatnenie. Prakticky všetci preto študujú ďalej. Školu navyše zaťažuje zvýšený počet skúšok a prác, s ktorými sa spája i zbytočná administratíva. Problém presadiť sa na pracovnom trhu však majú aj bakalári z iných odborov.
„Bakalárske štúdium sa u nás nevníma ako dokončená vysoká škola, pre spoločnosť to nie je plnohodnotný titul,“ približuje predsudky zamestnávateľov Darina Mokráňová z personálnej spoločnosti Index Nosluš. Ľudia si podľa nej nevedia poriadne predstaviť, čo bakalár vlastne vie. Ako upozorňuje, firmy pri hľadaní zamestnancov nikdy nepožadujú bakalársky diplom. „Buď im stačí uchádzač s maturitou, alebo chcú magistra,“ dodala Mokráňová.
Podľa Renáty Králikovej z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť nie je bakalárske štúdium plnohodnotné. „Štúdium akoby len umelo predelili na bakalársky a magisterský stupeň. Školy možno ani nevedeli, ako to majú spraviť,“ myslí si. Systém podľa nej nefunguje správne, pretože je plno ľudí, ktorí študujú päť rokov, hoci by im pre potreby praxe stačili tri. Štát na to dopláca a študenti sa učia veci, ktoré ani nebudú potrebovať.
Podobne to vidí aj Samuel Abrahám, rektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií, ktorý bakalársky diplom získal v Kanade. „V Európe tú správnu ideu nenaplnili správnym obsahom,“ hovorí. V Amerike má podľa neho toto vzdelávanie zmysel, lebo študentom prvého ročníka umožňuje, aby sa najprv porozhliadali. Volia si rôzne predmety a kurzy, no o tom, aký odbor budú študovať, sa rozhodujú až po roku štúdia, kým u nás toto životné rozhodnutie musia väčšinou robiť už maturanti.
„Pri dobrom bakalárskom systéme sa študent dostane na univerzitu, zistí, aké sú tam odbory a hľadá sám seba. Nemusí hneď študovať to, čo mu zostane až do penzie. Získava potrebné zručnosti,“ porovnáva Abrahám. Za devalváciu titulov na Slovensku podľa neho môže aj štátna správa. Mnohí štátni zamestnanci totiž pre výkon práce potrebujú vysokú školu a vyštudujú hocičo, len aby mali titul. „Firmy často nechápu, že je lepší bakalár z kvalitnej školy než magister s pochybným titulom,“ tvrdí Abrahám.
Podľa expertov by zvýšeniu reputácie bakalára pomohlo, keby bolo vzdelávanie lepšie prepojené s praxou. „Akreditačná komisia by sa mala zamyslieť, aké kritériá chce pri tomto type štúdia vlastne sledovať. A školám by možno pomohla nejaká metodická pomoc, aby vedeli, ako systém nastaviť,“ navrhuje Králiková.
Podľa ministerstva školstva bakalárske štúdium nie je atraktívne, lebo ho pred rokom 2002 zaznávali a využívali ho skôr menej úspešní študenti. Situácia sa však údajne zlepší. „Budú na to spoločenské a ekonomické dôvody,“ uvádza sa v stanovisku rezortu s tým, že presadiť zmeny musia aj samotné vysoké školy, a to nastavením vhodných bakalárskych študijných programov. Mali by preukázať, že aj títo absolventi sú schopní uplatniť sa na pracovnom trhu.
Optimistický je aj rektor Vysokej školy medzinárodného podnikania v Prešove a bývalý šéf Akreditačnej komisie Lev Bukovský. „Spoločnosť len musí prispieť k tomu, aby sa bakalársky titul väčšmi cenil. Nezabúdajme, že sa začiatkom 90. rokov ľudia smiali aj z titulu magister, ktorý sa vtedy zaviedol. Treba čas, aby si ten rešpekt získal i bakalár,“ uviedol Bukovský.
Bakalárske štúdium v Európe
- základ pre zavedenie bakalárskeho štúdia položila Bolonská deklarácia, ktorú v júni 1999 podpísali ministri školstva 29 krajín Európy, za Slovensko vtedajší šéf rezortu Milan Ftáčnik
- s presadzovaním tohto štúdia, ale aj ďalších bodov Bolonskej deklarácie majú problém vo viacerých európskych štátoch, napríklad v Nemecku, Rakúsku, vo Francúzsku či v Grécku, kde sa búria najmä študenti
- kritici bolonského procesu zmeny spochybňujú a hovoria, že „Európa sadla na lep Američanom“
- nemecký profesor Karl-Otto Edel vydal v roku 2009 Bolonskú čiernu knihu, kde tvrdí, že celý proces zlyhal a Nemecko by sa malo vrátiť k pôvodnému systému vzdelávania
- známy nemecký teológ a filológ Marius Reiser sa na protest proti bolonskému procesu dokonca vzdal profesúry na Univerzite v Mainzi
- na zavedenie bakalárskeho štúdia vysoké školy často reagovali nesprávne, v zahraničí sa napríklad stávalo, že učebnú látku, ktorá bola predtým rozložená na celých päť rokov, zhrnuli do troch ročníkov, čo spolu so zvýšeným počtom skúšok a odborných prác študentov neprimerane zaťažilo; iné školy zase bakalárov zámerne učili menej, aby neprišli o študentov na magisterskom stupni
- najväčšie protesty proti bolonskému procesu sa v roku 2009 konali v Nemecku a Rakúsku, kde štrajkujúci študenti dokonca obsadili univerzity
- bakalárske štúdium sa, naopak, celkom ujalo v krajinách ako Holandsko, Švédsko, Veľká Británia či Poľsko