Opatrenia, ktoré má vláda na stole, môžu celkovo priniesť takmer 2,5 miliardy eur, z čoho sa priamo bohatších dotknú zmeny takmer za 800 miliónov eur. Ide napríklad o vyššie dane pre firmy, lepšie zarábajúcich či banky.
Opatrenia, ktoré sa dotknú bohatších spolu s chudobnejšou časťou obyvateľstva, dávajú podľa prepočtov Pravdy dohromady sumu asi 700 miliónov eur. Ide predovšetkým o zásahy do druhého piliera, ktoré sa môžu, v závislosti od politík budúcich vlád, dotknúť zhruba o dvadsať rokov dôchodkov terajšej strednej vrstvy.
Tá pocíti spolu s ďalšími vrstvami obyvateľstva aj zdraženie tabaku, hazardu či nárast odvodov pre živnostníkov. Opatreniami asi za 350 miliónov eur, ktoré sa dotknú najmä chudobnejších ľudí, sú vyššie odvody pre ľudí pracujúcich na dohodu, možné obmedzenia odpočítateľnej položky na manželku či zachovanie koncesionárskych poplatkov. Vláda cez úspory výdavkov prispeje k balíčku sumou asi 600 miliónov eur.
Balíček je potrebný na ozdravenie verejných financií. Niektorí analytici pripúšťajú, že dane by zvyšovala každá vláda. Terajší kabinet chce opatrenia nasmerovať najmä na bohatších a cez získané zdroje chce zastaviť zadlžovanie štátu a naštartovať rast ekonomiky. Analytici upozorňujú na riziká, aby sa napríklad aj väčšie zdanenie bánk a regulovaných firiem neprejavilo na peňaženkách bežných ľudí. ,,Ľudia môžu byť postihnutí napríklad zvýšením bankových poplatkov či regulovaných cien, keďže veľké podniky majú priestor na to, aby obmedzili svoje zisky len minimálne," hovorí šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.
Vláda už pred časom avizovala, že klientov bánk chce chrániť pred prípadným prenášaním nových nákladov na bankové poplatky zavedením balíka základných služieb. Podľa slov analytika Marka Gábriša, analytika ČSOB, môže ohroziť príjmy strednej vrstvy aj zavedenie dane z luxusných nehnuteľností. „Bude to závisieť od nastavenia najmä odpočítateľných položiek,“ tvrdí Gábriš.
Analytici očakávajú, že najväčší dosah konsolidačných opatrení pocítia ľudia s nízkymi príjmami pri zmenách v práci na dohodu. „Najviac doplatia na zmeny v odvodoch, ktoré predstavujú jeden z najflexibilnejších pracovných kontraktov, aké u nás máme. Najmä ľudia s nízkymi príjmami si popri zamestnaní takto privyrábajú, aj nezamestnaní si týmto spôsobom dokážu nájsť občasnú prácu. Obávam sa, že zaťaženie dohôd odvodmi zníži možnosť zamestnávania, mnohé firmy prehodnotia svoje fungovanie,“ konštatuje analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana. Vláda tvrdí, že dohody sa zneužívajú na neplatenie odvodov.
Analytici vidia väčší priestor na šetrenie aj vo výdavkov vlády. Kabinet Roberta Fica chce na cielené šetrenie vykonať audity. Vláda počíta s výraznejšími úsporami či okresaním daňových únikov od roku 2014.