Banky sa bránia novej dani, Mikloš zatiaľ váha

Rezort financií Ivana Mikloša (SDKÚ) už niekoľko dní analyzuje návrh poslancov opozičného Smeru na zavedenie nového odvodu pre banky.

02.11.2010 09:00
Banka, peniaze Foto:
Ilustračné foto
debata (19)

Expremiér Robert Fico bankovým odvodom ponúkol súčasnej vláde alternatívu namiesto zvyšovania dane z pridanej hodnoty. „Návrh novej Ficovej dane analyzujeme, záver by mal byť onedlho,“ hovoril celý minulý týždeň hovorca ministra financií Martin Jaroš. Banky zdanenie odmietajú.

„Zjednodušene by sa odvod platil z vkladov firiem a investícií veriteľov banky do jej cenných papierov, napríklad hypotekárnych záložných listov,“ povedal Marcel Laznia zo Slovenskej bankovej asociácie. V podstate by išlo o podobný princíp, aký sa už dnes využíva pri ochrane vkladov ľudí. Tí dnes prostredníctvom bánk odvádzajú do Fondu na ochranu vkladov 0,02 % z každého svojho vkladu. Za to im štát garantuje, že v prípade problémov banky získajú svoje peniaze späť. Od budúceho roka tak budú ľuďom podľa smernice Európskej únie v prípade krachu banky vrátené ich vklady maximálne do výšky 100–tisíc eur.

Zavedením bankového odvodu ponúka bývalý premiér Fico alternatívnu namiesto zvyšovania dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 percent a zrušenia nižšej 6–percentnej DPH na potraviny predávané z dvora. Platnosť tohto opatrenia by sa rovnako ako pri súčasnou vládou navrhovanom zvyšovaní DPH skončilo, keď schodok verejnej správy klesne pod tri percentá. Podľa bánk by však ľudia boli v prípade zavedenia tohto odvodu zasiahnutí cez zvýšené bankové poplatky či úroky na úveroch.

„V tom prípade si treba položiť otázku, ako funguje slovenský bankový trh. Je paradoxom, keď sa banky v rámci konkurencie dokážu dohodnúť na vyšších cenách,“ povedal Ján Počiatek, bývalý minister financií (Smer). Možnosť zabráneniu premietnutia nového odvodu do cien bánk vidí bývalý minister financií v lepšej regulácii bankového sektora. „Tejto problematike sa však niekto musí venovať, no v žiadnych dokumentoch súčasnej vlády sa nepíše nič o tom, ako sa budú starať o spotrebiteľa na bankovom trhu,“ dodal Počiatek. Návrh Smeru odmietajú pre možné zdraženie bankových služieb aj niektorí vládni poslanci. „Nepodporím to, tento týždeň predstavím vlastnú alternatívu k nezvyšovaniu DPH,“ povedal poslanec Igor Matovič z klubu SaS.

Banky a predstavitelia Smeru sa nezhodujú v tom, koľko by nový odvod priniesol peňazí do štátneho rozpočtu. Podľa výpočtov Smeru by bankovým odvodom v budúcom roku štát získal 186,1 milióna eur. Na porovnanie zvýšením dane z pridanej hodnoty sa príjmy štátneho rozpočtu majú zvýšiť o 185,5 milióna eur. Banky však tvrdia, že po zavedení odvodu by zaplatili až 350 miliónov eur. „Takáto suma by sa prakticky vyrovnala celkovému hrubému zisku bankového sektora za rok 2009,“ dodal Laznia. Bankám sa tiež nepáči, že nový odvod by museli platiť bez ohľadu na to, či sú v zisku alebo v strate.

Zdaňovanie bánk sa v súčasnosti zavádza aj v zahraničí. Podobný zákon, ako predložili poslanci Smeru, je použitý v Nemecku či vo Švédsku. Cieľom zákonov v týchto krajinách však na rozdiel od Slovenska nebolo zvýšiť rozpočtové príjmy, ale získať finančné prostriedky na zasiahnutie štátu v prípade problémov bánk. Navrhovaný 1,35–percentný odvod je tiež najväčší spomedzi krajín, kde k takejto dani už pristúpili. V porovnaní so Švédskom je až 75–násobne vyšší. „Na porovnanie maďarský bankový sektor je dvakrát väčší ako slovenský a jeho odvod sa pohybuje na úrovni 498 miliónov eur,“ uzavrel Laznia.

19 debata chyba