Banská komora navrhuje zrušiť obciam právo veta

Podľa Slovenskej banskej komory, ktorá združuje podnikateľské subjekty v oblasti baníctva, by obce, mestá a samosprávne kraje nemali mať právo veta pri povoľovaní ťažby zlata kyanidovou metódou a ťažby uránu, ako im ho zaručuje súčasná legislatíva. Uviedol to riaditeľ Úradu Slovenskej banskej komory Fedor Boroška v súvislosti s odmietaním ťažby samosprávami v Kremnici, Detve či Košiciach.

15.12.2011 15:50
Zlato
Ilustračné foto
debata (4)

Podľa neho je súčasná legislatíva v oblasti baníctva nepochopiteľná, pretože takzvané vyhradené nerasty, medzi ktoré patrí aj zlato, sú vlastníctvom štátu, obecné samosprávy však môžu svojím vetom zabrániť využívať ho. „Chceme, aby nebolo možné veto ani na jednej strane, aby mohol rozhodnúť napríklad súd,“ povedal Boroška. Podľa súčasnej legislatívy možno ťažiť zlato s použitím kyanidu, respektíve urán, len ak to odsúhlasí dotknutá obec a všetky susedné obce a príslušná župa.

Ďalšia podľa Slovenskej banskej komory potrebná zmena legislatívy sa týka odvodov ťažobných spoločností za vydobyté nerasty. V súčasnosti ide celý zákonom stanovený odvod štátu, konkréte do štátneho Environmentálneho fondu, obce a mestá tak nie sú nijako motivované súhlasiť s otváraním baní či lomov na svojom území. „Kladú si oprávnenú otázku, čo z toho budú mať. Aby si tú otázku nemuseli dávať, chceme zmeniť, aby sa 50 percent odvodov dostávalo do regiónov, kde sa ťaží,“ uviedol Boroška.

Ťažba zaťaží životné prostredie, argumentuje starostka Kremnice

Primátorka Kremnice Zuzana Balážová súhlasí s tým, že vyhradené nerasty sú vlastníctvom štátu, právo obcí vyjadriť sa k ťažbe a v niektorých prípadoch ju aj vetovať však podľa nej vyplýva z toho, že ťažba má vplyv na životné prostredie. „Keby ťažba nerastov nemala environmentálne dôsledky, tak je to úplne iná téma,“ podotkla Balážová. Pripomenula, že právo dotknutých komunít vyjadriť sa a podieľať sa na rozhodovaní o povolení ťažby vyplýva z Aarhuského dohovoru, ktorý Slovenská republika podpísala.

K návrhu, aby banskou prevádzkou dotknuté obce dostávali polovicu zo zákonom stanovenej úhrady za vydobytý nerast, primátorka uviedla, že negatívne dopady ťažby by boli v prípade Kremnice na život občanov oveľa vyššie než podiel na úhrade.

„Samotná úhrada za vydobytý nerast je smiešne nízka – toto by sme si mali na Slovensku prehodnotiť – a 50 percent z toho nevykompenzuje občanom všetky negatíva, ktoré by ťažba spôsobila,“ povedala Balážová. Podľa Borošku však názor o nízkej úhrade za vydobytý nerast vyplýva z neznalosti veci. „Sú to desiatky miliónov eur za Slovensko pri ťažbe zlata v Kremnici a ďalších ložiskách, ktoré na Slovensku máme,“ povedal Boroška.

V ložiskách sú tony zlata a striebra

Rozbehnúť povrchovú ťažbu zlata v Kremnici sa od roku 2006 usiluje firma Kremnica Gold, respektíve jej sesterská firma Kremnica Gold Mining, ktorých vlastníkom je v súčasnosti britská spoločnosť Ortac Rosources PLC. Podľa ich konateľa Dušana Rooba geologické prieskumy v posledných rokoch ukázali, že na základe najnovších technológií dobývania a spracovania rudy, by bolo možné získať z ložiska Šturec viac ako 20 ton zlata a asi 200 ton striebra. Podľa neúplných dochovaných štatistík sa pritom odhaduje, že od roku 1328 do roku 1970 sa z kremnického rudného rajónu vydobylo približne 46 ton zlata a 208 ton striebra. V minulých storočiach sa v Kremnici drahé kovy ťažili v hlbinných baniach.

Mesto Kremnica už viackrát obnovenie ťažby zlata, respektíve povrchovú ťažbu na svojom území odmietlo. Proti ťažbe sa prostredníctvom združenia Kremnica nad zlato angažujú aj občania. Jeho predseda Ľuboš Kürthy v stanovisku k návrhom Slovenskej banskej komory uviedol, že geológovia a banskí inžinieri nechápu, že základným zdrojom demokratickej štátnej moci sú predovšetkým občania. „Slovenská banská komora si zjavne neuvedomuje hlboké spoločensko-ekonomické zmeny v spoločnosti, ktoré vyplývajú z novembra 1989. Napriek trvalému odporu verejnosti neúnavne lobuje za zmeny zákonov, ktoré sú v rozpore s hospodárskych záujmom a kultúrnou tradíciou tejto krajiny. Slovensko sa nenachádza na Balkáne, v Afrike ani Latinskej Amerike,“ uvádza sa v stanovisku združenia Kremnica nad zlato.

4 debata chyba