Benzín bude onedlho lacnejší ako nafta

Roky ste sa pohybovali v politike, teraz ste v biznise. Ako vnímate kroky súčasnej vlády?
Nie sme šťastní, ak budeme musieť platiť vyššie dane. Súčasný daňový režim prinášal prehľadnosť i stabilitu z pohľadu investorov. Aj keď sa vlády striedali, základné princípy zostávali rovnaké. Ja osobne by som radšej zvýšil DPH ako daň z príjmov, čo by bolo spravodlivejšie. Väčšiu daň by platili tí, ktorí majú väčšiu spotrebu. Samozrejme je dôležité nájsť prostriedky v rozpočte pre sociálne najcitlivejšiu časť obyvateľstva, aby sa im zvýšenie DPH kompenzovalo. Treba myslieť aj na to, že neexistuje opatrenie, ktoré sa dotýka iba firiem. Ak totiž firmy majú menej peňazí, môžu menej rozdať svojim zamestnancom, môžu si tiež objednať menej zákaziek od dodávateľov, ktorí tiež majú svojich zamestnancov a v neposlednom rade firmám zostane menej na investície, bez ktorých už o pár rokov nemusia fungovať vôbec.

Ficova vláda však tvrdí, že mala zvyšovanie daní z príjmov vo svojom volebnom programe a dostala na to mandát.
Ja sa na tie kroky pozerám z hľadiska biznisu. Sú veci, ktoré politici vnímajú úplne inak ako napríklad generálny riaditeľ Slovnaftu.

V minulosti ste hovorili, že spôsoby konsolidácie verejných financií nie sú pre krajinu až také podstatné ako to, aby sa vyriešili dlhy a stabilizovalo prostredie.
Som presvedčený, že kto žije na dlh, bude mať oveľa väčšie problémy ako ten, kto dlhy nemá. My sme na dlh dosť dlho žili. Slovensko musí udržiavať zadlženie na takej úrovni, aby nebola ohrozená jeho medzinárodná dôveryhodnosť. Ťažko povedať, kde je miera. Sú aj štáty so sto percentami zadlženosti v pomere s výkonom ekonomiky a pritom im žiadne problémy nehrozia. Podľa môjho názoru okolo päťdesiatich percent zadlženosti je miera, kde si štát už musí dať pozor na svoje činy. Mohli by ho totiž stretnúť problémy, ktoré už nedokáže riešiť, lebo situácia v medzinárodnej akceptovateľnosti Slovenska ako spoľahlivého dlžníka sa môže zhoršiť skokovito. Potom to už ide voľným pádom.

Je podľa vášho názoru na takejto ceste aj Slovensko?
Ak pozerám na ostatné krajiny, tak sme úžasný štát. Zadlženosť presahuje päťdesiat percent iba o málo, máme euro a rastie aj hospodárstvo. Treba si však dávať pozor, lebo bolo ťažké dosiahnuť čo máme a pritom by bolo jednoduché stratiť to.

Je možné, že pripravované zmeny sa premietnu do cien palív?
Zatiaľ to nie je možné ohodnotiť. Je isté, že budeme mať vyššie výdavky. Ale cena palív sa tvorí na trhu z toho, koľko tovaru vieme za akú cenu predať. Okolo nás je viacero rafinérií, ktoré vyrábajú palivá a konkurujú nám. Takisto sa svet rapídne mení. Napríklad prevoz obrovskými námornými tankermi je oveľa lacnejší ako pred začiatkom krízy. V súčasnosti sa z Indie do Talianska dá doviezť tona benzínu za 27 eur. My vieme za takú sumu vyviezť benzín do Poľska. Navyše, aj Amerika je teraz potenciálnym exportérom benzínu, kým v minulosti sa tam množstvo paliva dovážalo.

Nafta je dlhodobo lacnejšia ako benzín. Predpovede niektorých analytikov však hovoria, že v budúcnosti by sa tento pomer mohol otočiť, lebo v rafinériách sa hromadí čoraz viac zásob benzínu, pričom naftu predávajú bez problémov.
Je to pochopiteľné. Spotreba benzínu má dlhodobo klesajúcu tendenciu. Naftové motory majú nižšiu spotrebu a sú čoraz populárnejšie. My sme však na tom relatívne dobre, keďže vyrábame na jeden diel benzínu 2,4 dielu nafty.

Kedy bude benzín trvalo lacnejší ako nafta?
Možno už počas budúceho roku budeme na komoditných burzách vidieť viac mesiacov, keď ceny benzínu budú lacnejšie, ako ceny nafty. Samozrejme ešte musíme vziať do úvahy aj rozdielne spotrebné dane aplikované pre obe palivá, takže na čerpacích staniciach ešte potrvá nejaký čas, kým sa ceny oboch palív pre motoristov vyrovnajú alebo otočia v prospech benzínu.

Aký vývoj cien teda očakávate?
Máme ekonomickú krízu, takže spotreba klesá. Potenciálne to v dlhšom časovom období vidíme tak, že časom by mohla narásť spotreba nafty, keďže ju vo väčšej miere spotrebúvajú prepravné firmy v súvislosti s rastom medzinárodného i vnútroštátneho obchodu. Ekonomická kríza, zvyšovanie účinnosti motorov aj nové energetické alternatívy vedú k znižovaniu spotreby ropných produktov a k znižovaniu spracovateľských prirážok rafinérií. V dôsledku toho je v Európe aktuálne ohrozených dvadsať rafinérií, ktoré sú podobné ako Slovnaft, pričom za posledných štyri až päť rokov sa z trhu stratila už zhruba desatina rafinérií, ktoré tlak nevydržali.

Nezhoršila by sa odchodom ďalších spracovateľských podnikov konkurencia v regióne?
V tomto regióne sú rafinérie menej priamo ohrozené. Okrem nás tu pôsobia rafinérie v Poľsku, Česku či Rakúsku, ktoré sú silné na týchto trhoch, a ktoré aj v poslednej dekáde investovali do svojich technológií. Tie majú šancu skôr prežiť, ako mnohé rafinérie zo západnej Európy, ktoré aj vďaka aktivitám v ťažbe ropy do rozvoja rafinérií až tak neinvestovali. Pre zákazníka sa takmer nič nezmení ani zánikom niektorých rafinérií na Západe. Pre spotrebiteľov je podstatné, či bude na trhu dosť produktov a dosť obchodníkov. A tých zostane na európskom trhu dosť. Neodídu odtiaľto, iba sa budú ešte viac ako doteraz rozhodovať, či zákazníkom dodajú tovar napríklad zo Slovnaftu, Schwechatu alebo z Indie.

A čo krátkodobá predpoveď?
Keby som vedel predpovedať, ako sa bude meniť cena ropy a produktov, bol by som veľmi úspešný. Pozrite, v apríli stál barel ropy 128 dolárov, potom cena ropy klesla k 90 dolárom a teraz je to okolo 110 dolárov, pričom sa prakticky nič nezmenilo.

Takže na tom zarábajú špekulanti.
Svet investorov je už taký citlivý, že ničomu neverí. Viac ráz sa stalo že sa niektorý európsky politik postavil pred mikrofóny a povedal, že zachránia euro. Bez akýchkoľvek ďalších argumentov. Hodnota eura okamžite stúpla.

Patrí medzi ohrozené podniky aj Slovnaft?
Máme značnú výhodu, že sme preinvestovali na rozvoj zhruba 1,2 miliardy eur za posledných 10 rokov. Ak sú na burzách dobré podmienky, tak máme možnosť predať so ziskom asi 85 percent produktov. Ďalšie štyri percentá spaľujeme pre vlastnú výrobu tepla a elektriny. Mnohé iné západné rafinérie produkujú len asi 65 percent trhovo zaujímavých výrobkov a zvyšok produkcie im generuje stratu. Takže toto je naša konkurenčná prednosť, ktorá nám umožňuje lepšie prežiť neľahké časy.

Napriek tomu Slovnaft nedávno ohlásil prepúšťanie ľudí.
To s tým nesúvisí. Máme tu v porovnaní s konkurenciou značnú prezamestnanosť, čo znižuje nielen našu finančnú výkonnosť, ale aj mnohé vnútorné procesy v oblastiach riadenia, alebo to komplikuje otázky, týkajúce sa zodpovednosti či motivácie zamestnancov i manažérov. Skrátka sme menej akcieschopnejší.

Koľko miest škrtnete?
Asi tristo pozícií, ale niektoré nie sú obsadené. Takže našimi zamestnancami prestane byť okolo 200 pracovníkov.

Budú odchádzať najmä robotníci alebo prepustíte viac manažérov?
Pomer bude asi jedna k jednej, z toho veľká časť ľudí je blízko dôchodku. Tí, ktorí nepôjdu do dôchodku, dostanú 7-mesačné odstupné spolu s 2¤800-eurovým odstupným a ďalšími výhodami.

Niektoré oveľa menšie firmy požiadali vládu o udelenie investičnej pomoci, napríklad na udržanie pracovných miest. Nezaradí sa medzi ne aj Slovnaft?
Nikdy sme nedostali žiadnu pomoc od štátu. Nepatrilo to do našej firemnej kultúry. Navyše, myslím si, že lepšie by bolo, keby tu bolo také podnikateľské prostredie, kde by sa pomoc alebo stimuly poskytovali za rovnakých podmienok aj domácim, aj zahraničným investorom.

Je jedným z dôvodom na šetrenie mzdových nákladov aj investovanie do technológií určených na znižovanie emisií?
Musíme míňať čoraz viac peňazí na takéto technológie a pritom musíme konkurovať rafinériám v štátoch mimo Európskej únie, ktoré takto peniaze míňať nemusia. Pritom, keď spočítate ročný nárast produkcie oxidu uhličitého vyprodukovaného v Číne a v Indii, tak zistíte, že každý rok stúpne znečisťovanie o viac, ako by celá Európa mala ušetriť do roku 2020. Takisto teraz sme minuli 55 miliónov eur na redukovanie vypúšťania oxidov síry a už teraz vieme, že do roku 2015 budeme musieť investovať ďalších zhruba 20 miliónov na zmenšovanie emisií oxidov dusíka. Tieto investície sú nenávratné.

Špekulovalo sa o tom, že nutnosť investovania do ekológie je jedným z dôvodov na odchod Američanov z košických železiarní.
Neviem, ako momentálne rozmýšľa U.S. Steel. Ale oni tu nie sú hlboko zakorenení a ak nedostanú požadované množstvo výnosov, tak odchádzajú. Takisto sa niektorí zahraniční manažéri nepozerajú iba na Slovensko, ale na celý región. Napríklad ak v Maďarsku zo dňa na deň začnú vyberať poplatky za každý meter prenosového vedenia, manažéri si pomyslia, že také niečo by sa mohlo stať aj na Slovensku či v Poľsku a rozhodnú sa zbaviť takých investícií. Slovnaft tu zostane aj ďalšie desaťročia, ale nepáči sa nám, ak máme súperiť na trhu s rafinériami, ktoré mimo Európy nemusia vôbec dodržiavať environmentálne či iné pravidlá pre výrobu. Sú tak podstatne lacnejšie ako hociktorá európska rafinéria a postupne aj európsky priemysel vytlačia z vlastného domáceho ihriska.

Investori odchádzajú aj z SPP či zo Stredoslovenskej energetiky. Nepomýšľa Slovnaft na to, že by ste vstúpili do týchto firiem?
Zatiaľ neuvažujeme o niečom takom, pretože sme opatrní vo vzťahu k vývoju cien a spotreby na trhu budúcnosti. Na druhej strane, elektrina a plyn sa nedajú oddeliť od nášho biznisu. Teoreticky totiž môžeme elektrinu a plyn predávať v balíku s ropnými produktmi.

Čiže ľudia si na čerpačke budú môcť natankovať benzín a nakúpiť elektrinu či plyn?
Nechcem prezrádzať naše obchodné plány. Ale rámcovo to nemôžem vylúčiť. Na pumpách skupiny Mol máme 1,2 milióna zákazníkov denne. To je obrovské číslo. Predávame tam cukríky, cigarety či občerstvenie. Keď tam už niekto zaparkoval, je ochotný platiť a má s nami nejaký vzťah. Treba mu ponúknuť všetko, čo by mohol kúpiť. Je to pre mňa výzva. Nie je to nič iné, ako mať odhodlanie, že ideme rozmýšľať trochu inak.

Kedy teda budete predávať aj elektrinu a zemný plyn?
V tomto smere robíme všetko pre to. Viete však, aké je ťažké, aby takáto veľká firma začala rozmýšľať inak?

Je reálny druhý polrok 2013?
To si netrúfam predpovedať. Je totiž ťažké zmeniť zmýšľanie celej takej obrovskej firmy, ako je Slovnaft.

Čo by mohli ľudia na čerpačkách ešte získať?
Podľa mňa všetko. Napríklad poistenie či bankové služby. Takisto si budete môcť objednať knihy a vyzdvihnúť si ich na pumpe.

Slovnaft v minulosti chcel stavať vlastný paroplynový cyklus. Ako sa tento projekt vyvíja?
Momentálne sa to neoplatí. Cena plynu je vysoká, ale cena elektriny relatívne nízka. Navyše, keď sa postaví nová atómová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach a keď budú dokončené Mochovce, kapacita slovenskej prenosovej sústavy by nezniesla ďalšiu veľkú elektráreň.

Slovnaft mal v minulosti vynikajúci vývoj palív a ďalších ropných produktov. Zdá sa, že v súčasnosti je to horšie.
Dobrý projekt je vývoj asfaltu kombinovaného s pneumatikami, pri ktorom už v súčasnosti beží skúšobná výroba. Ale musím priznať že v iných oblastiach sme trochu zaostali.

Zmení sa to v dohľadnej dobe?
Áno, ak budeme mať podporu. Pretože v prvom rade na to treba dostatok vedomostí, dobrých ľudí, ktorí sa tomu chcú venovať, ale najmä peniaze. Momentálne v našej dcérskej spoločnosti určenej na výskum a vývoj nevidím ľudí, ktorí by mohli vyvíjať veľké veci.

Budete ich niekde hľadať? V minulosti Slovnaft veľmi úzko spolupracoval napríklad s Fakultou chemickej a potravinárskej technológie STU, teraz sú vzťahy podľa našich informácií vlažnejšie.
Progresivita je v tomto biznise rovnako dôležitá ako zvyšok. Máme vzťahy s rôznymi vysokými školami, takisto aj so strednými školami. Neviem však, či môžeme byť motorom vývoja. S takýmito návrhmi by mohli prísť vysoké školy alebo vedecké centrá.

V minulosti platilo, že keby nás Rusi odstrihli od dodávok ich ropy, Slovnaft by mal veľké problémy, lebo rafinéria je presne nastavená na pomery jednotlivých látok v dodávanej surovine. Je to tak aj dnes?
Áno, momentálne sme takto stále nastavení. Ale v prípade, že by sme nedostávali ropu z Družby, mohli by sme začať prijímať surovinu cez ropovod Adria z Chorvátska a Maďarska.

Prepojka medzi Adriou a Družbou nemá dostatočnú kapacitu, v súčasnosti dokáže prepraviť tri milióny ton ropy ročne a Slovnaft spracuje približne dvojnásobok.
Práve preto sme už dávnejšie deklarovali, že sme ochotní investovať peniaze do zväčšenia kapacity na 120 kilometroch ropovodu, aby sa zväčšila zhruba na šesť miliónov ton ročne. Musíme však spolupracovať s Transpetrolom, ktorý by musel zväčšiť kapacitu na 9-kilometrovom úseku na Slovensku. Keby sa to podarilo, mali by sme plnohodnotnú náhradu za ropovod Družba, čo by posilnilo energetickú bezpečnosť Slovenska.

Tento stav už trvá dosť dlho a žiadne dokumenty neboli zatiaľ podpísané.
Dostali sme odpoveď Transpetrolu, že sú ochotní podpísať o tom memorandum a v tomto procese budeme môcť pokračovať. Je to totiž strategický projekt.

Minister hospodárstva vyhlásil, že medzi strategické projekty by sa malo zaradiť aj prepojenie Družby a rafinérie OMV vo Schwechate. Pritom ešte stále platia dokumenty Európskej komisie, ktoré hovoria, že to je komerčný, a nie strategický projekt.
Nie je to myšlienka súčasného ministra, ale jeho predchodcu, pána Miškova.

On o tom však nikdy nehovoril.
Pod jeho vedením však ministerstvo hospodárstva robilo všetko pre to, aby sa prepojenie zmenilo na strategický projekt. Dôležitejšie je, že prepojenie so Schwechatom nemôže byť strategické, lebo v prípade krízy by sa tadiaľ ropa prakticky nemala šancu dostať na Slovensko. Ropovod v Rakúsku a pred ním na území Talianska je totiž už v súčasnosti vyťažený na 100 percent.

Exminister Miškov hovoril, že by na prepojení mohlo Slovensko zarobiť milióny eur, keďže rafinéria vo Schwechate by tadiaľ odoberala približne dva milióny ton ropy ročne.
Zatiaľ sme nevideli analýzu, aká by bola skutočná návratnosť tejto investície.

Ministerstvo hospodárstva pred viac ako rokom zverejnilo analýzu, ktorá hovorila zhruba o šesťročnej návratnosti.
Analýza nebola dobrá. Ako ju zverejnili, tak ju aj stiahli. Nebolo tam napísané napríklad to, koľko peňazí by platila rafinéria Schwechat za prepravu. Musela by totiž platiť minimálne toľko, koľko Slovnaft za prepravu medzi Budkovcami a Bratislavou. Navyše by rakúska rafinéria musela zaplatiť aj za prepravu medzi Bratislavou a Schwechatom. A už vôbec tam nebolo napísané, či sa Schwechat dlhodobo zaviaže, že ak by ropu cez ropovod na Slovensku neodoberal, bude platiť aj za tento neodber, aby sa taká veľká investícia Slovenskej republiky do tohto ropovodu vôbec vrátila.

Nie je to zo strany vlády vydieranie Slovnaftu? Vybudovaním prepojenia by sa totiž zlepšila konkurencieschop­nosť OMV, keďže spoločnosť by mohla odoberať a spracúvať viac ropy.
Ale postavili by ju v podstate z našich peňazí! Veď Transpetrol by bol investorom vo výške 74 percent všetkých investícií tohto projektu. Väčšinu zisku Transpetrolu tvoria peniaze od Slovnaftu. Aj preto sa pýtam, ako rýchlo tie peniaze budú naspäť. O takom niečom som nikdy nepočul, aby nejaká firma s určitým spoločenským postavením a ohromným sociálnym programom, ktorá tu platí dane a masívne investuje, musela platiť nemalé peniaze, aby pomohla konkurenčnej firme, aby tá získala prístup k nejakej surovine. Ako vydieranie zo strany vlády to nevnímam. Okolo tohto prepojenia je množstvo lobistov, ktorí bránia vecnej diskusii o tomto projekte.