Aj oni si v minulých dňoch pripomenuli 20. výročie neslávneho odchodu sovietskych vojsk z Afganistanu. „S mudžahídmi si nevedeli poradiť už Briti, ale Sovieti sa z toho nepoučili a ako sa zdá, Američania urobili rovnakú chybu,“ myslí si Nodar Giorgadze. Pochádza z Gruzínska a pred šiestimi rokmi sa natrvalo usadil na Slovensku. V Bešeňovej vlastní jeho spoločnosť Eurocom Investment známy oddychový Thermal Park, ktorý sa neprestajne rozširuje.
Tento 57-ročný podnikateľ bol pred štvrťstoročím sovietskym dôstojníkom v Džalálábáde, v meste neďaleko afgansko-pakistanských hraníc, kde z času na čas prepukli prudké boje. „Ako poradca pri štábe veliteľa brigády som mal na starosti otázky styku s miestnym obyvateľstvom – vedel som sa totiž dorozumieť s Paštúnmi v ich materinskom jazyku,“ vysvetľuje Giorgadze. Ovláda štyri svetové jazyky, kedysi študoval právo, doktorát však má z ekonómie.
Vyznamenal ho Karmal
Giorgadze bol v Afganistane bol v rokoch 1981 – 1983 a neskrýva, že mu trvalo dosť dlho, kým túto krajinu a jej ľudí začal chápať. „Afganská spoločnosť bola po krk v stredoveku, väčšina jej obyvateľov kočovala a my sme tam boli nezvaní hostia z neznámej civilizácie,“ rozpráva. Za svoj najväčší čin preto považuje zriadenie prvého detského tábora v Džalálábáde pre vojnové siroty.
„Umiestnili sme ich tam päťdesiatštyri, učili písať a čítať, hrať na hudobné nástroje,“ spomína. Lenže neskôr sa zistilo, že takmer polovica to boli deti padlých mudžahídov, čiže protivníkov. „Obvinili ma, že pomáham nepriateľovi, hrozil mi prísny trest, našťastie sa ma zastal veliteľ brigády plukovník Ozdojev i miestny gubernátor,“ pokračuje Giorgadze.
Čoskoro sa karta obrátila, mladého majora zavolali do Kábulu. Prijal ho vtedajší vládca Afganistanu prezident Babrak Karmal, aby mu odovzdal vysoké vyznamenanie. Až oveľa neskôr sa dozvie, že Karmal sa na prevzatie moci tajne pripravoval v komunistickom Československu a že v rokoch 1978 až 1979 žil s rodinou v Sklených Tepliciach. „Predstavte si, celkom blízko Bešeňovej!“
O rok sa Giorgadze vrátil domov, kde sa dočkal aj konca vojny v Afganistane. To sa stalo vo februári 1989, ale už o tri mesiace ho tam povolali znovu, pre zmenu vyjednávať o výmene vojnových zajatcov. Vtedy sa mu zišla aj epizóda s detským táborom v Džalálábáde „Mudžahídi pýtali za každého nášho zajatca niekoľko tisíc dolárov, v provincii Nangarhár mi však jedného Gruzínca odovzdali zadarmo, lebo miestny veliteľ Talibanu sa dozvedel, že pred siedmimi rokmi som sa dobre postaral o jeho malého synovca.“
Učarila mu príroda Liptova
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Giorgadze niekoľko rokov pohyboval vo vysokej gruzínskej politike. Pracoval v kancelárii prezidenta republiky a v roku 1992 bol dokonca námestníkom ministra obrany. Neskôr pôsobil na gruzínskom veľvyslanectve v Rakúsku a začal spoznávať strednú Európu. Učarilo mu Slovensko, najmä príroda Liptova. Dal sa na podnikanie, rozhodol sa tu vybudovať špičkové relaxačné stredisko.
Ďaleký Afganistan pripomína Giorgadzemu už azda len jeho zástupca Levan Šerezadišvili, ktorý má v Bešeňovej na starosti skleníky a pestovanie holandských paradajok hydropónnou technológiou. „Levan bol v Džalálábáde presne vtedy ako ja, bol tam mojím asistentom,“ prízvukuje. A tak pri každom výročí majú na čo spomínať. „Na zlé, ale aj dobré.“
Levanovi rodičia žijú blízko mesta Gori, kde sa pred 130 rokmi narodil Josif Stalin. Pestovateľ paradajok Šerezadišvili má však ďaleko od stalinistov. A je proti vojnám. „Vojnový požiar ľahko vzbĺkne, ale veľmi ťažko sa hasí,“ hovorí z vlastnej skúsenosti.