Aj keď štátne médiá verejnosť uisťujú o vyriešení situácie do niekoľkých týždňov, ľudia už podľa všetkého režimu Alexandra Lukašenka neveria.
Od minulého týždňa Bielorusi skôr nakupujú ako pracujú, popisuje situáciu v Minsku spravodajca ruskej agentúry ITAR-TASS. Skupujú všetko, čo predajne ešte nestihli zdražiť – po desiatkach si odnášajú fľaše tvrdého alkoholu a vrecia pracích práškov, istý zákazník si vraj v sobotu z obchodu odniesol 36 chladničiek. Víkendové tržby sa vyšplhali na päťnásobok obvyklého priemeru. Na vidieku vraj došiel ocot, soľ a cestoviny.
Nedostatkovým tovarom sa nakoniec stal aj znehodnotený bieloruský rubeľ. Medzi ľuďmi sa rozšírila správa, že mena bude v bankomatoch na prídel: za 24 hodín bude možné si vybrať len asi 60-tisíc bieloruských rubľov, čo je podľa kurzu teraz asi 14,50 eura. V Minsku, Mogileve a Gomeli sa okamžite začali tvoriť rady pred bankomatmi napriek opakovanému uisťovaniu šéfa bieloruskej Štátnej banky, že sa žiadne obmedzenia nechystajú.
Foto: Reuters
Panická nervozita na bieloruskom vnútornom trhu je dôsledkom hlbokej menovej krízy, ktorá prepukla koncom marca. Príčinou krízy sú podľa expertov hrubé hospodárske a politické chyby Lukašenkovho režimu, ktorý v krajine udržiava sovietsky model hospodárenia. Pred minuloročnými decembrovými voľbami sa Lukašenko snažil získať priazeň voličov výrazným zvýšením miezd zamestnancov štátnych podnikov, dotáciami a lacnými pôžičkami.
Nasporené ruble Bielorusi okamžite investovali do nákupu dolárov a eur. Ešte začiatkom roka stál v Minsku dolár okolo troch bieloruských rubľov – teraz stojí oficiálne 3 155 rubľov, ale reálne (teda na čiernom trhu) až trojnásobok. Štátna banka prestala cudziu menu uvoľňovať k voľnému predaju.
V dôsledku obrovskej inflácie sa Bielorusi snažia nakúpiť v obchodoch čokoľvek, čo má trvalejšiu hodnotu. Experti volajú po revízii rozpočtových pravidiel, privatizácii štátnych podnikov a zrušení dotácií v stavebníctve, doprave a poľnohospodárstve.
Podľa predsedu bieloruskej vlády Michaila Mjasnikoviča má krajinu spasiť pôžička od Moskvy vo výške niekoľko miliárd eur. Kremeľ chce za to získať kontrolu nad sieťou plynovodov, ktorá je chrbticou bieloruskej ekonomiky.