Tento rok prvýkrát sa však podľa analytikov mohol v snaha zapáčiť sa Západu urobiť ústupok a časť opozičných kandidátov nechať do snemovne prejsť.
Volebné miestnosti sa otvorili o 8.00 miestneho času (7.00 stredoeurópskeho), uzatvoria sa po dvanástich hodinách o 20.00 miestneho času. O miesta v 110-člennej dolnej komore parlamentu sa uchádza 263 kandidátov, 70 z nich sú príslušníci opozície. Podľa volebnej komisie zatiaľ hlasovanie prebieha hladko, bez akýchkoľvek incidentov.
Medzinárodní volební pozorovatelia za celú dobu zatiaľ štrnásťročnej Lukašenkovej vlády neuznali platnosť žiadnych z konaných volieb. O výsledku totiž až doteraz nerozhodoval počet odovzdaných hlasov, ale verdikt predsedu volebnej komisie, ktorý bol podriadený vláde.
Zástupcovia opozície, ktorí sa nakoniec rozhodli voľby nebojkotovať, však v nesfalšované výsledky príliš neveria. „Niektorí opoziční kandidáti budú zvolení, čo sa bude pred európskym spoločenstvom prezentovať ako obrovský pokrok. Budú to však tí kandidáti, ktorí im budú po vôli,“ komentoval situáciu popredný zástupca bieloruskej opozície Aljaksander Kozulin, ktorý bol v roku 2006 Lukašenkovým protikandidátom v prezidentských voľbách.
„Samozrejme, ústredná volebná komisia a úradníci vo volebných miestnostiach sú ústretovejší, netúžia po žiadnej konfrontácii. Ale to je všetko umelá záležitosť, základný problém sa tým nijako nemení,“ povedal Kozulin po odovzdaní svojho volebného lístka novinárom.
Podľa agentúry Reuters hlasovania prebieha v atmosfére, ktorá pripomína nútený volebný optimizmu v čase volieb za éry Sovietskeho zväzu. Vo volebných miestnostiach vyhráva povzbudzujúca hudba, úradníci ľuďom ponúkajú občerstvenie.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) krátko pred súčasným hlasovaním upozornila, že voliči sa počas volebnej kampane nedozvedeli zásadné informácie o hlavných témach volieb ani o kandidátoch a že sa predvolebný súboj odohráva „v atmosfére prísnych kontrol“. Na priebeh volieb budú dozerať stovky pozorovateľov tejto organizácie, tí však nemajú isté, že budú vpustení priamo do volebných miestností.
Desaťmiliónové Bielorusko úzko spolupracuje predovšetkým s Moskvou, pretože kvôli prezidentovi Lukašenkovi, ktorého Západ označuje za posledného európskehodiktátora, sa dostalo do čiastočnej medzinárodnej izolácie. Keby sa do parlamentu dostala časť opozície, mohol by Lukašenkov režim tlačiť na zrušenie sankcií EÚ a postupné otvorenie európskeho trhu. Zároveň by však riskoval, že sa oslabí jeho moc, pretože Bielorusi by mohli po dlhej dobe počuť na verejnosti konečne aj iný hlas ako je ten oficiálny.
Zverejnenie prvých čiastočných výsledkov sa očakáva v pondelok.