Blahorečenie Vojtaššáka brzdí jeho minulosť

Spišského biskupa Jána Vojtaššáka prenasledoval komunistický režim až do smrti. Proces blahorečenia, na konci ktorého by mohol vstúpiť do siene svätých, však brzdí a komplikuje sporná kapitola Vojtaššákovho života v období slovenského štátu. V stredu uplynie od jeho narodenia 130 rokov.

12.11.2007 12:29
Ján Vojtaššák Foto:
Spišský biskup Ján Vojtaššák.
debata

Vojtaššák bol za slovenského štátu podpredsedom Štátnej rady, vysokého ústredného orgánu štátnej moci, ktorej sa vyčíta antisemitizmus, vyvážanie židovského obyvateľstva do koncentračných táborov a autoritárstvo. Práve táto kontroverzná časť jeho života môže zabrániť konečnému rozhodnutiu Vatikánu vyhlásiť božieho služobníka Vojtaššáka za svätého.

Nastupujúci komunistický režim sa po skončení vojny zameral na predstaviteľov predchádzajúcej moci a Vojtaššák nebol výnimkou. Po prvý raz ho uväznili ešte v roku 1945. V politickom procese s biskupmi Michalom Buzalkom a Petrom Pavlom Gojdičom bol v roku 1951 odsúdený na 24 rokov. Štátny aparát ho obvinil z velezrady, úkladov proti republike a vyzvedačstva.

Štátna moc Vojtaššákovi zazlievala kritiku režimu. Biskup nesúhlasil s poštátnením cirkevného školstva, bránil právo slobodného hlásania kresťanskej viery a bol pevne oddaný katolíckej cirkvi.

Nasledovali pobyty vo väzniciach vo Valdiciach, Leopoldove, Ilave, na pražskom Pankráci. V roku 1963 bol podmienečne prepustený. Nedovolili mu však ostať na Slovensku a prinútili ho odísť do charitného domu pre kňazov v Senohraboch pri Prahe, odkiaľ sa mohol vzdialiť iba na jeden deň.

Pobyt vo väzniciach, mnohokrát spojený s týraním a mučením, sa podpísal pod jeho zdravotný stav. „Bez veľkej milosti Božej človek by tu prišiel o rozum,“ napísal Vojtaššák vo svojej autobiografii o väzniciach.

Po páde komunizmu v roku 1990 Vojtaššáka rehabilitovali a pôvodný rozsudok v plnej miere zrušil košický krajský súd. Vojtaššák sa stal biskupom v roku 1921. Jeho erb a biskupské heslo odzrkadľujú dôveru v ochranu anjelov. Práve anjelom strážnym pripisoval pomoc v ťažkých životných situáciách, keď napríklad prežil bez zranenia autonehodu.

Mal blízky vzťah s kňazom a aktívnym politikom Andrejom Hlinkom. Vo svojich kňazských pôsobiskách zakladal rôzne spolky a rozširoval slovenské katolícke noviny. Veľkú pozornosť venoval sirotám, pre ktoré zabezpečil sirotinec v Spišských Vlachoch. Bol hnacím motorom charity, ktorú chcel presadiť do každej farnosti, aby sa starala o hmotné a duchovné potreby veriacich.

Narodil sa ako siedme z 11 detí 14. novembra 1877 v oravskej obci Zákamenné. Po gymnaziálnych rokoch v Trstenej a Ružomberku nastúpil do kňazského seminára v Spišskej Kapitule, ktorý v súčasnosti nesie jeho meno. Skôr než sa stal biskupom, bol farárom vo viacerých obciach na Spiši i Orave a vykonával funkciu riaditeľa biskupskej kancelárie a rektora bohosloveckého seminára. Zomrel v lete roku 1965 v nemocnici v Říčanoch vo veku 88 rokov. Pochovaný je v Katedrále svätého Martina v Spišskej Kapitule.

Pre Zákamenné by sa vraj mohol stať silným ochrancom

Obyvatelia oravského Zákamenného, ktorí navštevujú bohoslužby v tamojšom katolíckom kostole, sa modlia za vyhlásenie svojho rodáka a niekdajšieho spišského biskupa Jána Vojtaššáka za svätého. Zákamenné, kde sa biskup a väzeň komunistických žalárov pred 130 rokmi narodil, by tak získalo silného ochrancu, povedal správca farnosti Andrej Dulák.

„Ostáva nám len čakať, ako to celé dopadne. Získali by sme silného ochrancu. Biskup Vojtaššák patrí k veľkým postavám cirkevných dejín na Slovensku. Bola by to veľká vec pre Zákamenné i celé Slovensko,“ dodal Dulák, ktorý v oravskej obci pôsobí približne štyri roky.

V nedeľu sa v Zákamennom chystá spomienková slávnosť na významného rodáka, súčasťou ktorej by okrem slávnostnej omše mali byť aj prednášky či dokument o Vojtaššákovi. Obdobné podujatie sa na stredu pripravuje aj v katedrále v Spišskej Kapitule. Terajší spišský biskup František Tondra vyhlási obdobie od 14. novembra 2007 do 14. novembra 2008 pre Spišskú dicézu za Rok Božieho sluhu, biskupa Jána Vojtaššáka. Cirkev na Slovensku chce i takto prispieť k vyhláseniu biskupa za svätého.

Proces blahorečenia Vojtaššáka, na konci ktorého by mohol vstúpiť do siene svätých, však komplikuje sporná kapitola jeho života v období vojnového slovenského štátu. Vojtaššák bol vtedy podpredsedom Štátnej rady, vysokého ústredného orgánu štátnej moci, ktorej sa vyčíta antisemitizmus, vyvážanie židovského obyvateľstva do koncentračných táborov a autoritárstvo.

„Proces sa spomalil kvôli neprajnosti niektorých skupín, ktoré obviňujú biskupa, že urobil málo v prospech záchrany Židov pred deportáciami v čase druhej svetovej vojny. Je to vykonštruované obvinenie, ktoré však vyvracajú mnohé fakty, dokumenty a rodiny zachránených,“ dodal hovorca Spišského biskupstva Peter Majda.

Spišská diecéza podľa neho začala proces Vojtaššákovho blahorečenia pred jedenástimi rokmi. Od roku 2001 sa záležitosťou zaoberá Kongregácia pre kauzy svätých vo Vatikáne, kde sa vysvetľujú a podrobne dokumentujú okolnosti obdobia, v ktorom biskup žil.

debata chyba