Podľa operačného dôstojníka žilinských hasičov Miroslava Martona mladá rodina z Kysuckého Lieskovca zrejme podcenila situáciu. Búrka ich zastihla na vrchu skalného mesta v ruinách Súľovského hradu. Otec s druhým synom sa pod previs pravdepodobne nevošli, čo im zachránilo život.
„Veža na vrchu masívu poslúžila ako hromozvod. Energia blesku zišla do zeme presne miestom, kde boli turisti skrytí,“ opísal Marton tragickú situáciu. Otca tlaková vlna odhodila, pri vedomí zostal iba jeho 5-ročný syn Matej. Ten dokázal v zlom počasí sám zísť skalným mestom do Súľova k dedinčanom, ktorí zalarmovali pomoc.
Chatárka Emília Válková z chaty Súľov opísala, že búrka prišla v nedeľu náhle. „Akurát čo sme stihli dať obrusy dole zo stolov, lebo nám ich šiel odfúknuť vietor.“ Bratislavskí turisti s malými deťmi, ktorí boli ubytovaní u Válkovej, sa stihli vrátiť z túry presne včas.
Malý Matej nevedel presne opísať miesto nešťastia. Lezecká záchranná skupina hasičov z Bytče preto musela zvyšok jeho rodiny v Súľovských skalách hľadať. Živého našla už len otca. V zlom počasí ho zniesla na nosidlách do doliny.
Kysučan, ktorý skončil v žilinskej nemocnici, si po dočasnom výpadku pamäti v pondelok postupne spomenul na osudné okamihy. S novinármi o nich však nechcel hovoriť. „Nie je nijako výrazne zranený, je u nás na pozorovaní. Tento týždeň ho prepustíme,“ informovala riaditeľka nemocnice Daniela Bekeová.
Zrúcaniny Súľovského hradu patria k mimoriadne obľúbeným turistickým cieľom. Nenáročnú túru absolvujú ročne tisíce ľudí. Pavol Uriča z Klubu slovenských turistov Manín hovorí, že je vhodná aj pre rodinu s malými deťmi. „Z hradu však nie je také ľahké zostúpiť. Zostup určite netrvá minútu ani dve,“ vysvetlil Uriča.
Podľa horského vodcu Ervína Veliča je určite lepšie v búrke nedbať na dážď a ponáhľať sa zo skál čo najskôr dole. „Je lepšie byť mokrý, ale živý.“ Vodca zároveň pripomína, že blesk vždy kopíruje terén. „Ak sa chcem skryť v jaskyni, je dôležité byť čo najďalej od jej stien a stropu, ktorými môže pretekať nebezpečný elektrický prúd. Tiež je dobré sadnúť si napríklad na plecniak, ktorý vytvorí akúsi izoláciu.“
Súľovské skaly sú výraznou dominantou vysoko sa čnejúcou nad horným Považím. Nedeľňajšia tragédia nie je prvým prípadom, keď tu človeka zasiahol blesk. V roku 2000 udrel neďaleko bytčianskeho hasiča Vladimíra Hnilického, ktorému sa však udalosť podarilo prežiť.
Hasiči zasahovali kúsok pod hradom pri hasení malého lesného požiaru. „Bolo to v lese kúsok od hradu. Blesk udrel tesne za mňa, všetko osvietilo prudké biele svetlo. Ozval sa zvuk podobný výbuchu granátu,“ spomína si hasič. Prúd mu celkom ochromil nohy, cit do nich sa mu však postupne vrátil. V nedeľu si na nepríjemný zážitok po ôsmich rokoch opäť spomenul. „Asi som mal vtedy veľké šťastie,“ uzavrel.
