Bol Edvard Beneš sovietskym agentom?

Československý prezident Edvard Beneš už pred vojnou spolupracoval so sovietskou výzvednou službou. Po vojne bol preto vydierateľný a vo februári 1948 umožnil Klementovi Gottwaldovi a komunistom prevziať všetku moc v štáte. Vyplýva to z informácií, ktoré zverejnila ruská rozviedka. Historici však o ich dôveryhodnosti pochybujú. Beneš už pred vojnou úzko spolupracoval so sovietskym rezidentom Piotrom Zubovom, uvádza sa na internetovej stránke Služby vonkajšej rozviedky Ruskej federácie.

11.02.2008 07:25
Edvard Beneš Foto:
debata

V januári 1948 sa Zubov z poverenia Stalina a Molotova vybral do Prahy, kde rokoval s chorým prezidentom. Mal ho presvedčiť, aby neprekážal Gottwaldovi pri preberaní moci v Československu. „Zubov túto úlohu úspešne splnil,“ tvrdí na webe Vladimir Karpov, odborník na dejiny sovietskej tajnej služby. Zubov dostal za svoje služby Leninov rad a o štyri roky zomrel.

Michal Štefanský z Vojenského historického ústavu v Bratislave pripomína, že s touto senzáciou vyšiel ako prvý Pavel Sudoplatov, bývalý zástupca šéfa sovietskej výzvednej služby. Jeho pamäti vydali v roku 1994 v USA a o dva roky aj v Rusku. „Informácia o Benešovi vydieranom sovietskymi agentmi už vtedy vyvolala značný rozruch, dosiaľ ju však nepotvrdil nijaký iný zdroj,“ dodáva Štefanský.

Zubov mal Benešovi pri ich poslednom stretnutí na Hradčanoch pripomenúť dôverné styky s Kremľom a Ľubjankou (sídlo NKVD – KGB) v minulosti. Dokonca ho mal vydierať s použitím potvrdenky o 10-tisíc dolároch, ktoré prevzal jeho sekretár, keď v roku 1938 odchádzal do exilu. Prezidenta tiež upozornil na jeho účasť pri príprave vojenského puču v predvojnovej Juhoslávii. Do tajnej operácie mal byť zasvätený aj Stalin. Moskva sa zastrájala, že tieto a ďalšie pre Beneša nepríjemné fakty zverejní, ak jej nepôjde poruke počas nadchádzajúcej vládnej krízy v Prahe, spomínal Sudoplatov.

V sieti tajných agento

Ani historička Jelena Serapionovová z Ruskej akadémie vied, ktorá sa zaoberá povojnovými dejinami Československa a jeho vzťahmi so ZSSR, nevie zatiaľ jednoznačne posúdiť, či ide „o šokujúce odhalenie, výmysel alebo vedomú dezinformáciu“. Zároveň však považuje za „celkom hodnoverné“, že Beneš poskytoval vedeniu Sovietskeho zväzu pred vojnou aj počas nej určité informácie. Je všeobecne známe, že už v roku 1937 odovzdal Stalinovi tajnú informáciu o maršalovi Tuchačevskom ako nemeckom agentovi. Išlo o podvrh, ktorý vyfabrikovala nemecká tajná služba. Talentovaný vojvodca doplatil na ňu životom a stalinské represálie vtedy zasiahli značnú časť sovietskej generality.

Sudoplatov a Zubov cestovali do Prahy v čase, keď tu už pôsobila početná agentúrna sieť sovietskej výzvednej služby. Podľa zistení českého historika Karla Kaplana celú sieť riadili dvaja spravodajskí dôstojníci, ktorí vystupovali pod menami Chozjanov a Tichonov. Prvý z nich bol počas vojny v Londýne sovietskym rezidentom Čičajevom. V tom čase spolupracoval so šéfom Benešovej exilovej spravodajskej centrály Františkom Moravcom. Teraz mali sovietski agenti svojich ľudí medzi špičkami ŠtB, ktorú riadila KSČ. Český historik František Hanzlík považuje v tejto súvislosti za fatálnu chybu prijatie zákona o Zbore národnej bezpečnosti v lete 1947. „V schválenej podobe zákon znemožňoval demokratickú kontrolu tajných služieb,“ vysvetľuje Hanzlík.

Gottwald vystriedal Beneš

Pred 60 rokmi v tomto čase už bolo zrejmé, že Československo smeruje k vyvrcholeniu vnútropolitickej krízy. Okolo 10. februára vyzdvihlo vedenie KSČ ďalšie požiadavky na znárodňovanie priemyslu, pozemkovú reformu, zvyšovanie miezd, s ktorými demokrati nemohli súhlasiť. Ministerstvo vnútra, ktoré ovládali komunisti, nachystalo premiestňovanie nepohodlných policajných šéfov z pražských obvodných riaditeľstiev. Protesty predstaviteľov nekomunistických strán boli len hádzaním hrachu na stenu. „Gottwald ešte zvažoval, či má požiadať Stalina, aby sa v Rakúsku pohli sovietske vojská na zastrašenie Beneša, ale v tejto situácii by išlo o zbytočný krok,“ upozorňuje Štefanský. Opozícia podľa neho nesprávne odhadla taktiku a stratégiu komunistov, podcenila ich.

Beneš mlčal, minister zahraničných vecí Jan Masaryk sa tváril, že nič strašné sa nedeje. Mohlo teda nasledovať rozuzlenie v podobe politického prevratu, nazývaného potom Víťazným februárom. Ministri za demokratické strany podali demisiu, Beneš ju prijal a Gottwald doplnil vládu komunistami. Aby si o pár mesiacov neskôr sadol do kresla prezidenta.

debata chyba