Neutíchajúce spory sprevádzajú aj nápad bratislavského primátora Andreja Ďurkovského s Alejou osobností, ktorá by sa tiahla pozdĺž nového bulváru na Pribinovej ulici. Aleja má otvárať osem a pol metra vysoká socha Milana Rastislava Štefánika, ktorú chcú osadiť už začiatkom mája budúceho roku. Tento projekt však nenadchol ani hlavného architekta Bratislavy Štefana Šlachtu.
„Štefánik má Bradlo, túto aleju sme pôvodne zamýšľali ako pamätník olympizmu, vzdanie úcty úspešným športovcom minulosti,“ pripomína Šlachta. Podľa neho je slovenským panteónom Národný cintorín v Martine, kde je pochovaných 165 významných národných dejateľov. „Ale ani o ten sa nemá kto postarať,“ upozorňuje architekt.
Otázka rozdeľuje aj ľudí z veľkej politiky. Napríklad poslanec Tomáš Galbavý z SDKÚ presadzuje názor, že takýto panteón národných hrdinov sa má budovať „pomocou vzdelávania a nezávislého historického bádania, nie zákonmi či ideologicky motivovanými rozhodnutiami“.
Dušan Jarjabek zo Smeru nie je proti sieňam slávy či alejam historických osobností, ale návrhy koho tam umiestniť by mala posudzovať „celoštátna komisia historikov a ďalších odborníkov“.
Jednotní nie sú ani historici. Kým jedni považujú budovanie panteónov za prekonanú historickú etapu, ďalší sú za kompromis. Keď má takúto sieň vo svojom hlavnom meste Francúzsko a Česko, nech si ju zriadi aj Slovensko, ale musí pritom prejaviť vkus a cit pre mieru.
Podľa Miroslava Pekníka zo Slovenskej akadémie vied môže ísť o trvale umiestnené pamätné tabule, alebo trvalú panelovú výstavu s krátkymi informáciami o jednotlivých osobnostiach. „Viem si predstaviť podobnú sieň v starej budove NR SR na Župnom námestí v Bratislave,“ dodáva historik.
Štát však s tým naďalej otáľa, a tak sa iniciatívy chytajú rôzne miestne združenia a dokonca i jednotlivci. V obci Čakajovce pri Nitre už 11 rokov stojí malý slovenský panteón, ktorý vytvoril miestny ľudový umelec Štefan Lahučký. Najprv zhotovil sochy Hlinku a Tisu, neskôr k nim v strede obce pribudli Bernolák, Štefánik a Rázus.
Dnes už 67-ročný Lahučký na seba upozornil najmä Tisom z liateho betónu. „Tiso si to zaslúži, zachránil Čakajovce pred povodňami,“ vysvetľuje. Každý rok 14. marca sa však pri jeho soche schádzajú členovia Slovenskej pospolitosti a podobne orientovaných organizácií.
Zastupujúci starosta Čakajoviec Milan Greguš si myslí, že ich panteón sa bude zväčšovať, len čo si Lahučký uvoľní ruky. „Teraz ho veľmi zamestnáva účinkovanie v našej kapele.“
Na Slovensku je už i jedno voskové panoptikum, ale existuje tiež len ako minigaléria v košickej Urbanovej veži. Vystavuje okolo 20 figurín osobností z dejín východného Slovenska. Pred dvoma rokmi k nim pribudol aj exprezident Rudolf Schuster z vosku, ako jediná žijúca osobnosť. Aj túto figurínu však vyrobili odborníci z Maďarska, súci domáci majstri sa vraj nenašli.