Ani prívlastok „hlavné mesto“ nie je pre Bratislavu náležitý. Ročný rozpočet má okolo 250 miliónov eur. Na porovnanie, susedná Praha hospodári s 2,2 miliardy a Viedeň až s 11 miliardami eur ročne.
Bratislavská kasa sa plní iba z podielových daní od necelého polmilióna obyvateľov s trvalým bydliskom, ďalej z daní z nehnuteľností, niekoľkých miestnych daní a z predaja a prenájmu mestského majetku.
Na reprezentačné povinnosti hlavného mesta nedostáva metropola od štátu ani korunu. Aj metro či rýchlodráhy v hlavných mestách všade naokolo financovali zo štátnych rozpočtov. S výnimkou Bratislavy.
Voľby v Bratislave
*** o kreslo primátora** sa uchádza 7 kandidátov, o funkcie starostov v 17 mestských častiach celkovo 79 záujemcov
*** o 45 kresiel mestského** zastupiteľstva Bratislavy sa popasuje dokopy 277 kandidátov
*** o celkovo 266 pozícií** v 17 miestnych zastupiteľstvách chce zabojovať 1 097 uchádzačov
v roku 2006 prišlo v Bratislave k volebným urnám 33,85 percenta oprávnených voličov
Bratislava má ako jediné mesto na Slovensku zákonnú povinnosť starať sa o cesty I. a II. triedy na svojom území. Vybraté dane z motorových vozidiel, ktoré by jej mohli poslúžiť ako finančný zdroj, však plynú do pokladnice bratislavskej župy. Tá na opravu komunikácií v metropole neprispieva. Pritom najmä z územia kraja dochádza do Bratislavy za prácou, vzdelávaním či zábavou denne okolo 200-tisíc ľudí a tí takisto opotrebúvajú vozovky či tvoria odpad, o ktorý sa tiež musí postarať mesto. Ba aj zlacnené električenky študentom v najväčšom slovenskom univerzitnom meste dotujú zase len „domáci“ Bratislavčania.
Od platieb daní z nehnuteľností sú viaceré štátne, verejné či cirkevné inštitúcie oslobodené. No mesto je aj z ulíc pred ich budovami povinné odpratávať sneh. Ak prídu do pešej zóny ochraňovať Busha a Putina tanky, škody po nich opäť neuhrádza štátna, ale len mestská kasa.
A podobné je to aj s postavením primátora. Hoci v susednom Rakúsku je viedenský „Bürgermeister“ po prezidentovi a poslancoch tretím ústavným činiteľom, na Slovensku, zatiaľ, takmer nikým. Úloha zmeniť to bude popri riešení iných vážnych problémov Bratislavy pre nástupcu Andreja Ďurkovského rovnako dôležitá.
Kandidáti na primátora:
(62), SDKÚ, poslankyňa Národnej rady aj Bratislavského samosprávneho kraja
*** kandiduje** s podporou strany Smer |
*** napriek tomu, že Smer je v pravicovej Bratislave nepopulárny, viacerí analytici predpovedajú, že voliči uprednostnia jeho prehľad v komunálnej politike, znalosť problematiky mesta a limity financovania niektorých kľúčových projektov
*** pravica vládne v Bratislave prakticky od roku 1989 a vážne kauzy, ktoré sa s jej pôsobením spájajú, sú už pre mnohých Bratislavčanov nestráviteľné
*** verejne známa osobnosť, bol aj poslancom Národnej rady či ministrom školstva za niekdajšiu SDĽ .[tal]{align:center} | *** má podporu aj KDH, SaS, Mostu-Híd a OKS
*** v jej prospech** môže hrať, že Bratislava je baštou SDKÚ
*** v komunálnej** politike nemá skúsenosti
*** oproti triezvym volebným sľubom** jej najväčšieho súpera sama prichádza so smelšími víziami, zdroje ich financovania však neodhaľuje
*** známa osobnosť**, bývalá herečka, veľvyslankyňa v Rakúsku a Poľsku, v dvoch ostatných parlamentných voľbách sa prekrúžkovala z nižších pozícií na kandidátke na popredné miesta
Ďalší kandidáti:
Marek Blaha (29), predseda SDĽ, (podporuje ho aj Strana zelených)
Jozef Bonko (49), technik (nezávislý kandidát)
Ján Budaj (58), ochranár a mestský poslanec (Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska, Demokratická strana)
Alojz Hlina (40), podnikateľ a manažér (nezávislý kandidát)
Stanislav Pánis (60), ekonóm (Slovenská národná jednota)
Hlavné problémy mesta
slabá pozícia metropoly – Bratislava si plní aj povinnosti hlavného mesta, na ktoré však nedostáva štátne dotácie, navyše nepôsobí ako jednotne riadený celok, ale skôr ako zhluk 17 „obcí“ – mestských častí
kritická dopravná situácia – chýba metro alebo jeho obdoba, MHD je v katastrofálnom stave, vozidlá sú staré, ubúda liniek, nefunguje integrovaná doprava, Starý most je zatvorený, nedokončený je diaľničný okruh, rozšíreniu viacerých preťažených mestských komunikácií zabránila nepremyslená zástavba
živelná a nekoncepčná výstavba – pánmi v metropole sú developeri, ktorí svoje objekty stavajú bez záväzkov upraviť aj príjazdové trasy či parkovanie, pokuty za stavby postavené či zbúrané načierno sú smiešne, z mesta mizne zeleň, viaceré predražené novostavby sú pritom prázdne, iné zhotovitelia postavili nekvalitne a musia ich v krátkom čase rekonštruovať
obrovská zadlženosť – dlh mesta sa pohybuje na úrovni zhruba 80 miliónov eur, čo je asi tretina jeho ročného rozpočtu, ešte za primátora Petra Kresánka prišla metropola o miliardy korún v skrachovanej Slovenskej kreditnej banke, berie si však aj ďalšie úvery, napríklad z Dexie banky si požičala viac ako 80 miliónov eur na výstavbu električkovej rýchlodráhy, ale minula ich na rekonštrukciu zimného štadióna či tendre Dopravného podniku na nákup nových autobusov
netransparentné riadenie – investorské prostredie je korupčné, verejné súťaže sa donedávna vôbec nekonali, majetok sa s „požehnaním“ poslancov zastupiteľstva predával vopred vybranému záujemcovi, konkrétni investori mali „podchytené“ aj konkrétne mestské časti