Petičiari protestujú proti všeobecne záväznému nariadeniu, ktoré určuje vyššie ceny. Podľa nich je protiústavné a žiadajú ho zrušiť. „Niektorým penzistom zostane z dôchodku necelých 40 eur. Z toho si majú napríklad platiť lieky? To nedokážu utiahnuť,“ tvrdí Gaalová.
To isté si myslí aj syn jednej z klientok domova, ktorý nechce byť menovaný. „Okrem poplatkov, ktoré hradia zariadeniu, si sami platia elektrickú energiu, majú samostatnú zmluvu s elektrárňami. Podobne je to aj s telefónom a tiež televíziou. Prežiť zo zvyšku, ktorý im zostane, je vylúčené,“ hovorí. Dodal, že vedenie domova navrhlo vdovám zvládnuť tento problém tak, že jednoizbový bytík začnú obývať vo dvojici.
Kraj však novými cenami zákon neporušil. Pri celoročnom pobyte v domove musí klientovi po zaplatení poplatkov za sociálnu službu zostať najmenej 20 percent životného minima, čo je asi 37 eur, a to v domovoch Bratislavskej župy stále platí.
Hovorca župy Radko Duda navyše tvrdí, že aj po zvýšení ceny klienti prispievajú na poskytovanie sociálnych služieb percentuálne jednou z najnižších úhrad v rámci Slovenska. „Priemerne je výška úhrady nižšia ako 30 percent z celkových nákladov na danú službu,“ počíta Duda.
Podľa neho sa zdraženie najviac dotkne tých, ktorí bývajú v bytoch so samostatnou kuchyňou a sociálnym zariadením. „Rozloha ich obytnej plochy je až 5-krát väčšia ako minimum, ktoré stanovuje zákon. V niektorých prípadoch je to okolo 38 štvorcových metrov,“ hovorí. Priznáva, že kraj im ponúkol bývanie vo dvojici alebo presťahovanie sa do menších izieb.
Zvýšenie ceny o sto percent je aj podľa právnika Slavomíra Trnkócyho právne v poriadku. „Nie je to v rozpore s ústavou, ak je zariadenie oprávnené ceny zvyšovať a je to zakotvené v zmluve s klientom. Právny problém nastane neskôr, v prípade, že klienti nebudú mať z čoho za služby platiť alebo nebudú schopní poplatky uhrádzať bez toho, aby tým neohrozili svoju existenciu,“ povedal právnik.
Petičný výbor na svojom stanovisku trvá a s petíciou sa chce obrátiť na štátne inštitúcie či prezidenta. Ministerstvo práce však podľa jeho hovorkyne Slavomíry Sélešovej nemá oprávnenie zasahovať samosprávam do ich kompetencií. Odporúča, aby sa nespokojní penzisti obrátili na svojich poslancov, ktorí nové ceny schválili.
Poslanec a člen sociálnej komisie bratislavskej župy Ondrej Dostál (OKS) vo zvýšení cien problém nevidí.
„Bratislavský kraj urobil opodstatnené rozhodnutie, ktoré bolo potrebné urobiť. Náklady na prevádzku týchto zariadení totiž stúpajú. Ich riaditelia sa však snažia novú situáciu spolu s klientmi riešiť,“ podotkol Dostál.
Na zvyšujúce sa náklady upozorňuje aj ministerstvo práce. „Výdavky samosprávy na zabezpečenie sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb napr. pre seniorov sa pohybujú od 550 do 1¤000 eur, z čoho vyplýva, že klienti sa na nákladoch podieľajú len minimálne, pričom majú komplexné zabezpečenie,“ povedala Sélešová. Podľa nej každoročná valorizácia dôchodkov má slúžiť aj na pokrytie výdavkov za sociálnu službu.