Po zverejnení návrhu rozpočtu určeného pre Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ na roky 2014 až 2020 zavládlo medzi slovenskými poľnohospodármi sklamanie. Prídavok bude minimálny, naopak, získanie podpôr komplikovanejšie. Okrem zastropovania platieb pre veľké farmy chce Brusel podmieniť 30 percent priamych platieb ,,ozelenením" poľnohospodárskej výroby. Súčasťou ozelenenia by mali byť aj úhory.
„Požiadavka, aby sme úhorovali päť percent plôch v čase, keď rastie dopyt po potravinách, je úplne absurdná. Nechápem, prečo by sme v našom družstve mali úhorovať vyše 200 hektárov pôdy, keď na Slovensko rastú dovozy zo západoeurópskych krajín,“ povedal Ivan Oravec, predseda družstva v Nových Sadoch.
„Návrh, ktorý pripravila Európska komisia, nám nevyhovuje. Keby prešiel návrh zastropovať dotácie na úrovni 300-tisíc eur na farmu, postihlo by to 85 percent plôch obhospodarovanej pôdy,“ dodáva predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík. Podniky by ročne prišli o 21 percent platieb, čo je okolo 75 miliónov eur.
Nemci a Francúzi dbajú o svojich
Väčšinu pôdy na Slovensku obrábajú poľnohospodárske podniky s výmerou chotára tisíc až dvetisíc hektárov pôdy. „Z celkového počtu podnikov tvoria síce len 30 percent, ale hospodária na väčšine pôdy,“ spresnila Zuzana Chrastinová z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.
Veľké poľnohospodárske firmy sú na slovenskom vidieku aj veľkými zamestnávateľmi – pracuje v nich od 25 do 100 ľudí. Práve tento fakt sa únia chystá zohľadniť kompenzáciami. Slovenským poľnohospodárom to oznámila Shelby Mathewsová zo zväzu európskych farmárov COPA-COGECA. Táto organizácia síce nevidí dôvod na ,,penalizáciu" veľkých slovenských fariem, ale rozhodujúce slovo pri schvaľovaní novej podoby európskej agrárnej politiky bude mať pozícia Nemecka a Francúzska.
„Tieto krajiny bojujú o zachovanie súčasného balíka dotácií pre farmárov, ale nemajú veľký záujem na väčšej redistribúcii dotácií,“ konštatovala Mathewsová.
Mnohí manažéri veľkých slovenských podnikov sa preto už teraz pripravujú na možnosť, že veľké družstvá v krajnom prípade rozdelia. Nevylúčil to ani Peter Lelkes, predseda PD Sokolce v okrese Komárno. Ani jeden z manažérov to však nepovažuje za šťastné riešenie. ,,Podniky sa utvárali roky, majú špecializované farmy, nikomu by to neprospelo," povedal šéf Agrie v Liptovskom Ondreji Ján Paciga.
Staré členské krajiny dostávajú teraz z ročného balíka 53 miliárd eur dotácií 85 percent, kým nové členské krajiny zvyšných 15 percent. Slovensku sa ujde necelé jedno percento. V prepočte na hektár dostali v roku 2009 slovenskí farmári 265 eur, ale priemer 15 starých členských krajín bol 353 eur a najbližšieho suseda Rakúska 528 eur v prepočte na hektár.
Nie rovnejšie, ale rovnaké podmienky
Nový poľnohospodársky komisár Dacian Ciolos teraz navrhol, že všetky krajiny s platbami nižšími ako 90 percent priemeru celej Európskej únie ich budú môcť dostať vyššie o jednu tretinu rozdielu medzi touto a súčasnou hranicou. „Hovoria nám, že budeme mať rovnejšie podmienky. My však nechceme rovnejšie, ale rovnaké podmienky,“ hovorí predseda PD Devio Nové Sady Ivan Oravec.
Výsledkom doterajšej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ je, že „staré členské krajiny vyrábajú a nové konzumujú ich potraviny. Nechceme byť spotrebiteľmi, ale výrobcami,“ reaguje na chystané zmeny predseda roľníckej samosprávy Semančík. Slovensko dospelo do situácie, keď podiel domácej produkcie na pultoch klesol na jednu tretinu. „Nemáme už kam cúvať,“ dodáva Semančík.