Bugár: Nie sme druhou maďarskou stranou

Strana Most-Híd nie je podľa jej predsedu Bélu Bugára druhou maďarskou stranou na Slovensku. Ako uviedol v sobotu po skončení druhého snemu strany v Komárne, Most-Híd je pre všetkých ľudí, ktorí hľadajú toleranciu a nechcú napätie. Bugárova strana nemá v programe, ktorý dnes schválili delegáti snemu, autonómiu.

12.09.2009 09:24 , aktualizované: 15:57
Bugár, Nagy Foto:
Béla Bugár (vpravo) a László Nagy o strany Most-Híd
debata

Podľa lídra strany, pre menšiny sú dôležité tri veci – používanie jazyka, kultúra a vzdelávanie. Všetky ostatné problémy sú pre všetkých spoločné.

Most-Híd bude sledovať, ako Smer-SD a ĽS-HZDS naloží s kauzami a najmä ako bude najsilnejšia vládna strana narábať so slovensko-maďarským napätím. Ak bude programovo zneužívať toto napätie, bude sa znižovať šanca na uzatvorenie možnej povolebnej koalície medzi týmito stranami po parlamentných voľbách v roku 2010, vyhlásil Bugár.

Podľa Bugára sú pre jeho stranu novembrové regionálne voľby dôležité vo všetkých krajoch. Dodal, že on si vie v nich predstaviť koalíciu s SMK, ale zároveň pripomenul, že práve SMK koalíciu s jeho stranou odmieta.

Šéf strany tiež priznal, že v straníckych štruktúrach je zatiaľ nepomer medzi Slovákmi a Maďarmi. Podľa neho je z členov Most-Híd približne 25 percent Slovákov. „Koncom roka tento nepomer bude pomer,“ vyhlásil s tým, že pozícia Slovákov sa bude už len vylepšovať, lebo na severe a strede Slovenska vznikajú nové organizácie. Ako Bugár uviedol, jeho strane sa podaril husársky kúsok, keď za dva mesiace od svojho vzniku má krajské štruktúry v siedmich krajoch. Na budúci týždeň by krajská organizácia mala vzniknúť aj v Trenčianskom kra­ji.

Bugár zopakoval, že Most-Híd má v schválenom programe zakotvené centralizovanie verejného obstarávania. Most-Híd tiež deklaruje, že bude presadzovať zníženie odvodového zaťaženia a zníženie administratívnej záťaže. Cieľom strany je tiež zníženie dane z príjmu na 17 percent. Most-Híd chce iniciovať prijatie zákona o menšinách a tiež zákon o financovaní menšinových kultúr. V záujme spoločenskej integrácie Rómov chce strana zriaďovať internátne stredné školy „Gándhího“ typu na dobrovoľnej báze a plánuje znovu obnoviť projekt rómskych asistentov. Tí, čo sa starajú o svoje zdravie, by mali mať lacnejšie zdravotníctvo. V školstve chce Bugárova strana presadzovať moderné učebnice a moderné učebné pomôcky, liberalizáciu trhu s učebnicami. Pre vysokoškolákov, ktorí po skončení zostanú pracovať na Slovensku, navrhuje Most-Híd preplatenie pôžičiek na štúdium štátom. Strana tiež chce požaduje zlepšenie kvality vyučovania slovenského jazyka na národnostných školách. Most-Híd je za rovnomerné budovanie infraštruktúry po celom Slovensku.

Prvý snem strany Most-Híd sa konal 11. júla 2009 v Šamoríne-Čilistove v Dunajskostredskom okrese. Za predsedu strany delegáti zvolili Bélu Bugára. V júni stranu založila pätica bývalých poslancov SMK Béla Bugár, Gábor Gál, Zsolt Simon, László Nagy a Tibor Bastrnák.

Bugár: Vláda nezohľadňuje, že Slovensko je viacnárodným štátom

Hospodársky pokles nebol podľa predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára zapríčinený len krízou, ale aj postupom vlády. Ako uviedol v sobotu v prejave na sneme strany v Komárne, ktorého cieľom je prijať program strany, všetci občania majú mať vytvorené pre život rovnaké podmienky.

Most-Híd chce bojovať proti korupcii a klientelizmu – a preto v programe chce zakotviť centralizovanie verejného obstarávania. Okrem toho by verejné obstarávanie malo byť skutočne verejné a elektronické. Pracovné miesta vytvára podľa Bugára najmä súkromná sféra, pričom dôležitú úlohu hrajú najmä malí a strední podnikatelia. Most-Híd bude presadzovať zníženie odvodového zaťaženia a zníženie administratívnej záťaže. Cieľom strany je tiež zníženie dane z príjmu na 17 percent.

Vláda podľa Bugára nezohľadňuje, že Slovensko je „viacnárodným štátom“. Most-Híd chce iniciovať prijatie zákona o menšinách a tiež zákon o financovaní menšinových kultúr. V záujme spoločenskej integrácie Rómov chce strana zriaďovať internátne stredné školy „Gándhího“ typu na dobrovoľnej báze. Tí, čo sa starajú o svoje zdravie, by mali mať lacnejšie zdravotníctvo. Podľa Bugára treba tiež skončiť vojnu proti druhému dôchodkovému pilieru.

V školstve chce Bugárova strana presadzovať moderné učebnice a moderné učebné pomôcky, liberalizáciu trhu s učebnicami. Pre vysokoškolákov, ktorí po skončení zostanú pracovať na Slovensku, navrhuje Most-Híd preplatenie pôžičiek na štúdium štátom. Strana tiež chce zlepšenie kvality vyučovania slovenského jazyka na národnostných školách.

Most-Híd bude presadzovať aj podporu vidieka, aby sa udomácnil plnohodnotný vidiecky štýl života. Preto bude strana podporovať dobre fungujúce poľnohospodárstvo a ochranu životného prostredia.

V strane podľa Chmela nie je zatiaľ rovnomerné zastúpenie

V strane Most-Híd je podľa jej podpredsedu Rudolfa Chmela dlh v rovnomernom zastúpení Maďarov a Slovákov v orgánoch strany. Ako uviedol v otváracom prejave na druhom sneme strany v Komárne, rovnomerné zastúpenie by malo existovať od miestnych po najvyššie stranícke štruktúry. Tento dlh musí byť podľa neho odstránený do konca roka.

Slovensko-maďarské vzťahy sú podľa Chmela na najhlbšom dne za posledných 20 rokov. „Je našou povinnosťou ich dvíhať,“ vyhlásil. Členov Most-Híd nemôžu kádrovať podľa neho z hľadiska vlastenectva maďarskí ani slovenskí extrémisti. Naopak, extrémistom v akejkoľvek trikolóre treba zabrániť, aby zasahovali do verejného života. Chmel tiež zdôraznil, že cieľom siláckych rečí nacionalistických extrémistov je zakryť veci, o ktorých občan nemá ani potuchu.

Rokovacím jazykom strany Most-Híd je podľa stanov materinský jazyk delegáta. Ako hostia na snem prišli maďarský veľvyslanec na Slovensku Antal Heizer a slovenský veľvyslanec vo Švajčiarsku Štefan Schill, či biskup Kresťanskej reformovanej cirkvi na Slovensku László Fazekas.

Most-Híd schvaľuje program, sú v ňom aj nižšie dane

„Najdôležitejším bodom je schválenie programu. Bude to pravicový program s centristickými prvkami,“ povedal predseda strany Most-Híd Béla Bugár pred snemom. Najdôležitejšie sú podľa neho v programe vždy hospodárske a ekonomické otázky.

„Na Slovensku sú momentálne najdôležitejšie tri údaje z hľadiska ekonomiky, a to 12-percentná nezamestnanosť, šesťpercentný deficit štátneho rozpočtu a šesťpercentný pokles ekonomiky. Z toho vyplývajú naše návrhy,“ dodal.

Most-Híd bude mať v programe zakotvené znižovanie a zjednotenie odvodového zaťaženia. „Ak bude možnosť, treba znížiť rovnú daň na 17 percent, ale najskôr treba zastabilizovať ekonomiku. Treba urýchliť čerpanie eurofondov,“ zdôraznil Bugár.

V oblasti školstva navrhuje Most-Híd, aby vysokoškolák, ktorý zostane na Slovensku pracovať minimálne päť rokov, nemusel splácať pôžičky na štúdium, ale ich preplatí štát. V programe tiež bude návrh na vytvorenie centrálnej možnosti verejného obstarávania.

Prvý snem strany Most-Híd sa konal 11. júla 2009 v Šamoríne-Čilistove. Za predsedu strany zvolili Bélu Bugára. V júni stranu založila pätica bývalých poslancov SMK Béla Bugár, Gábor Gál, Zsolt Simon, László Nagy a Tibor Bastrnák.

debata chyba