Pripomenul, že on sám naposledy kandidoval s upozornením, že by to malo byť jeho posledné štvorročné obdobie vo funkcii, chcel ho využiť práve na prípravu novej generácie politikov. Bugár plánoval do istej miery omladiť predsedníctvo, ale pripraviť aj nového kandidáta na predsedu. „V SMK, ale myslím, že aj v ostatných stranách sú dlhodobo vo vedení tí istí ľudia. Napríklad aj Pál Csáky, aj väčšina vedenia začala už oveľa skôr, podaktorí v 89. roku alebo v 94. roku a majú už v myšlienkach vyšliapané chodníčky,“ povedal Bugár s dodatkom, že možno aj z tohto dôvodu nepôsobí opozícia dostatočne priebojne. Svoju prehru s Pálom Csákym v boji o predsednícky post Bugár nepokladá za dôsledok prechodu strany do opozície v roku 2006, do istej miery však uznáva, že práve voľby mohli prispieť k sporu o predsednícku stoličku v KDH. „Tam sa po voľbách veľa diskutovalo o tom, či majú ísť o koalície so Smerom,“ uzavrel.
Problém v SDKÚ Bugára neprekvapil
Liškova kritika svojho straníckeho predsedu Bugára neprekvapila. „Už dlhodobo sa hovorí o tom, že poslanci majú iný názor, ale pri hlasovaniach sa to neprejavuje,“ poznamenal s dodatkom, že je vecou SDKÚ, ako si svoje veci vyrieši. Sám Bugár už v minulosti uvažoval o Dzurindovej výmene, vtedy išlo o post predsedu vlády. „Išlo o to, aby koalícia znovu získala v parlamente väčšinu,“ a pripomína, že v dôsledku menšinového postavenia bola druhá Dzurindova vláda prinútená vládnuť len za cenu rôznych kompromisov.
Foto: PRAVDA - Ivan Majerský
Poslanec KDH Pavol Minárik sa k pomerom v SDKÚ nevyjadruje, ide podľa neho o vnútrostranícku záležitosť.
Podľa politológa Grigorija Mesežnikova pôsobí iniciatíva Juraja Lišku, ktorý navrhol výmenu Mikuláša Dzurindu, do značnej miery izolovane. „Je trochu prekvapujúce, že pán Liška je reprezentantom týchto názorov. Nikdy predtým nedával najavo zámer súťažiť s Mikulášom Dzurindom, ani sa nejako kriticky nevyjadroval. Takže možno, že v pozadí nie sú ani tak široko rozvinuté kritické názory na predsedu strany, ale nejaké Liškove osobné motívy,“ povedal. Samotný Liška však nepopiera, že zatiaľ nehľadal pre svoje názory podporu v strane a vyslovil ich spontánne v čase, keď mal pocit, že jeho „pohár trpezlivosti“ pretiekol.
Podľa Mesežnikova závisí výsledok Liškovej iniciatívy od toho, ako sa k nej postavia iné osobnosti SDKÚ. „Na rozdiel od KDH a SMK, kde sa vytvorili názorové platformy, v SDKÚ k tomu zatiaľ nedošlo,“ upozorňuje politológ. Neočakáva však nejaké výrazné reštrikcie voči Liškovi ani v prípade, že jeho úvahy o výmene predsedu stroskotajú. Pripomína, že aj v prípade KDH, aj SMK ostali vnútrostranícke opozície aktívnymi členmi materských strán. Liška však vyhlásil, že ak sa Dzurinda na poste predsedu udrží, on vážne vyhodnotí možnosť odchodu z podpredsedníckeho postu v strane.
Dzurindovi oponenti vždy zo strany odišli
Posledný z relevantných politikov, ktorý sa postavil v SDKÚ proti Dzurindovi, bol eximinister Ivan Šimko. Ešte pred voľbami v roku 2002 sa v primárkach uchádzal o post predsedu strany, Dzurinda ho porazil. Po voľbách sa stal Šimko ministrom obrany. Keď v lete 2003 nepodporil vo vláde odvolanie Jána Mojžiša z funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), prezídium SDKÚ na návrh vtedajšieho premiéra Dzurinda rozhodlo o odvolaní Šimka z postu ministra. Išlo o známu kauzu skupinka. Z SDKÚ potom so Šimkom odišli aj Zuzana Martináková, Ľubica Navrátilová, Peter Bódy, Jozef Hurban a Alexej Ivanko a založili novú stranu Slobodné fórum. Dzurinda je šéfom SDKÚ od jej vzniku v roku 2000, jediný, kto proti nemu kandidoval, bol Šimko. Šimka na ministerskom poste vystriedal práve Juraj Liška.
Foto: Pravda, Marek Velček
KDH sa nevie dostať z personálnej krízy od volieb 2006. Časť vedenia, ktorá bola proti vstupu KDH do koalície so Smerom, sa doteraz profiluje cez samostatnú politiku, odlišnú od oficiálneho prúdu KDH. Ide najmä o neúspešného kandidáta na post predsedu strany Vladimíra Palka, ktorého Pavol Hrušovský porazil na sneme v lete v roku 2007. Palko spolu s bývalým podpredsedom KDH Pavlom Minárikom a jedným zo služobne najstarších poslancov Františkom Mikloškom svoje kroky a iniciatívy v podstate nekonzultujú s vedením KDH.
SMK relatívne neočakávane zmenila predsedu na jar 2007, keď Bélu Bugára vystriedal Pál Csáky, ktorého podporoval Miklós Duray. Duray sa stal podpredsedom SMK. SMK sa potom mierne rozkývali preferencie a hovorilo sa o možnom návrate Bugára na predsednícku stoličku. S odstupom takmer roka Csáky situáciu ustál a strana pôsobí navonok jednotne. Bugár viacnásobne avizoval odchod z politiky po skončení volebného obdobia.
Foto: Ivan Majerský