„Nemyslím si, že takmer sme sa rozpadli. Museli sme zmeniť to, z čoho podaktorí si z toho robili, dá sa povedať, román na pokračovanie, že si vymýšľali, kto, prečo, ako mohol hlasovať …“, konštatoval ďalej k zámerom koalície zmeniť voľbu generálneho prokurátora v Národnej rade SR z tajnej na verejnú. Pripomenul, že vláda nastúpila so zámerom odtajniť materiály, zverejniť zmluvy na internete.
Bugár, ktorý je súčasťou už tretej vlády, pripúšťa, že táto koalícia je najkomplikovanejšia. Treba oveľa viac rokovať. Každý si podľa neho musí uvedomiť, že 79 poslancov v NR SR je tesná väčšina a ak sa stane, že niekto je chorý, v zahraničí, môže nastať problém.
Problémom podľa neho je i to, že sa ešte stále niektorí nenaučili, že najprv treba hľadať dohodu a informovať až po dohode. Tvrdí tiež, že o niektorých citlivých témach musia zvlášť rokovať aj so svojimi štyrmi poslancami za OKS. „Problém je, že poslednú dobu vnímame, že tí štyria OKS-kári fakticky svoju politiku ako keby sformulovali voči názorom vládnej koalície… Riešime to,“ dodal Bugár s tým, že ich informujú rovnako ako ďalších poslancov parlamentného klubu Most-Híd, v niektorých prípadoch dokonca rýchlejšie.
Bugár je presvedčený, že ak by dnes volili generálneho prokurátora tajnou voľbou, bol by zvolený koaličný kandidát. Konkrétne podozrenie o tom, kto z poslancov koalície vlani za koaličného kandidáta nehlasoval, ktoré by vedel dokázať, nemá. Ako dodal, strana Most-Híd sa drží koaličnej dohody o zmene voľby generálneho prokurátora z tajnej na verejnú a tiež o zmene súvisiacich zákonov.
Koaliční lídri sa dohodli na zmene voľby generálneho prokurátora z tajnej na verejnú v decembri 2010, po tom, čo sa ani na tretí pokus nepodarilo zvoliť koaličného kandidáta. Keďže za koaličného kandidáta Jozefa Čentéša v tajnej voľbe nehlasovali ani všetci koaliční poslanci, vládna štvorka pripravuje zmenu voľby na verejnú. Pri štvrtej voľbe poslanci vládnej štvorky využili obštrukciu a znemožnili tak znovuzvolenie Dobroslava Trnku, za ktorého hlasovali poslanci SNS a Smeru. Opozícia so zmenou nesúhlasí a považuje verejnú voľbu za ohrozenie demokracie.
Bugár, ktorý stranu Most-Híd založil podľa vlastných slov preto, aby v parlamente bola aj strana, ktorá obhajuje aj záujmy menším, považuje za dôležité, že slovensko-maďarské napätie klesá. Tvrdí, že dvojaké štátne občianstvo sa musí dosiahnuť na základe štandardných podmienok EÚ. Z prípadného volebného práva Maďarov žijúcich v zahraničí nechce robiť strašiaka, majú ho aj občania SR žijúci v zahraničí. Bugár je presvedčený, že „väčšina ľudí na Slovensku maďarskej národnosti nejakým spôsobom nežiada, aby boli zatiahnutí do rôznych šarvátok v Maďarskej republike…“.
Sám o dvojaké štátne občianstvo nechce požiadať. „Mojou úlohou je vytvárať podmienky štandardné, ktoré, povedzme, budú slúžiť aj tomu, aby to napätie, hlavne vo vnútri Slovenska, kleslo – a klesá. A keď sa bude dať a bude mať chuť aj maďarská vláda, tak my môžeme fakt pôsobiť aj v tom smere, aby to napätie medzi dvoma krajinami kleslo,“ dodal.