Výsledkom bol nechutný, lacný, slizký, ale úspešný obchod. Maďarič sa spriatelil s Durayom. Vydavateľstvo Madách Posonium si pripísalo na účet 2,4 milióna korún. Fico sa spriatelil s Csákym. Prisľúbil ústupky v školskom zákone. A Csáky hodil dohody s Dzurindom a Hrušovským do najbližšieho koša. Spolu s Bugárom spokojne hlasovali za Lisabonskú zmluvu.
Csáky z obchodu s Ficom vyšiel veľmi zle. Ako muž bez tváre a zásad. Len na pripomenutie – v Pravde, v Sme aj v Markíze Csáky minulý týždeň tvrdil, že s Ficom nerokoval. Lebo nemal o čom. Po týždni sa ukázalo, že s ním rokoval. Lebo mal o čom.
Bugár zas zo všetkého vyšiel až príliš dobre. Bez najmenších škrabancov. Hoci – bol to práve Bugár (a obchodné krídlo strany), kto naliehal na Csákyho, aby sa priklonili k Ficovi. Ľudia z obchodného pozadia strany (Simon, Világi) nechceli konflikt so Smerom. Zbytočne by ohrozoval ich podnikateľské záujmy. Spolu s Bugárom si vynucovali skončenie parlamentnej blokády. Csáky vedel, že bude nútený cúvnuť. A v poslednej chvíli sa pokúsil situáciu zúročiť aj vo svoj prospech. Od Fica si vypýtal drobné odškodné a išiel hlasovať.
Po hlasovaní Bugár verejné rozhorčenie obratne presmeroval na hlavu Csákyho. A po týždni ho ešte zľahka kopol do krížov. Vraj ho pobúrilo, že Csáky obchodoval s Ficom… Rok po zosadení z čela SMK si Bugár Csákyho „vychutnal“. Nie veľmi férovo. Ale šikovne.
Aj keď, ranou pre Csákyho zasiahol (možno nechtiac) aj Fica.
Ako klamár, pokrytec a obchodník sa nevyfarbil iba Csáky, ale aj ten, kto sedel na opačnom konci stola. A platil…
Hlasuj za tento článok na -->
