Ľudia sa musia pripraviť na nové, nie populárne pravidlá. Napríklad na ďalšie zvyšovanie veku odchodu do dôchodku od roku 2017. Sú kritériá jeho dvíhania definitívne?
Nastavili sme ich tak, aby sa systém dlho nemusel meniť. Zvyšovanie sme naviazali na stredný vek dožitia, no v hre boli aj iné úvahy. Napríklad zohľadniť aj pomer pracujúcich a dôchodcov či aktuálnu mieru nezamestnanosti vo vekovej skupine tých, ktorí majú do penzie desať a menej rokov. Nemalo by však význam tlačiť ľudí do ešte väčšej nezamestnanosti tým, že im zvyšujete vek odchodu do dôchodku. Treba však jasne povedať aj to, že Slovensko je v prijatých zmenách podstatne miernejšie ako okolité krajiny. V Poľsku je už dnes vek odchodu do dôchodku v roku 2020 pre mužov nastavený na 67 rokov. V roku 2040 pôjdu od 67 rokov do penzie aj poľské ženy. U nás sa s hranicou 65 rokov počíta až niekedy po roku 2040.
Nevyžiada si stav verejných financií čoskoro ešte prudšie zvyšovanie penzijného veku aj u nás?
Úplne to vylúčiť nemôžem, keďže hlavnou podmienkou udržateľnosti penzijného systému je práve stabilita verejných financií. Ak sa nám však podarí prijať ústavný zákon o podobe penzijného systému, tak veľmi pravdepodobne by už v budúcnosti žiadne veľké zmeny prísť nemali. Faktom je, že demografia sa nevyvíja priaznivo a bez zvýšenia dôchodkového veku nemožno vytvoriť trvalo udržateľný systém.
Riešili ste pri tvorbe návrhu novely aj dilemu, že tento zákon prípadne istým skupinám ľudí ublíži?
Také dilemy sú tu vždy. Čo sa týka presadených zmien v prvom pilieri, napríklad redukcie vyšších penzií či valorizácie o pevnú sumu, museli sme sa rozhodnúť, či chceme vytvoriť systém prijateľný pre 82 percent ľudí, alebo trebárs len pre tri percentá najbohatších. V druhom pilieri sme zase vytvorili také podmienky, že ľudia, ktorí chcú, majú naďalej možnosť nielen si v ňom sporiť, ale sa aj pripoistiť. A napriek tomu, že sme odvod do kapitalizačného piliera znížili, stále ho máme najsilnejší v Európe. Poškodiť niekoho naozaj nebolo zmyslom tejto reformy.
Ukrivdení sa cítia aj živnostníci či dohodári.
Týmto skupinám nikto nikdy jasne nepovedal, že pre nízke odvody raz nebudú mať nárok na starobný dôchodok, invalidnú penziu, nemocenskú či materskú. Súčasný systém je v prvom rade výhodný pre zamestnávateľov, ktorí majú u takýchto pracovníkov menšie mzdové náklady ako pri zamestnávaní na trvalý pracovný pomer. Typickým príkladom sú stavebné firmy, ktoré pri falošnom zamestnávaní živnostníkov dokážu postaviť budovu o 30 až 40 percent lacnejšie. Takýto pokrivený systém nemôže fungovať donekonečna.
Aké sú vaše ďalšie legislatívne zámery v oblasti penzií? Čo bude napríklad s inštitútom minimálneho dôchodku?
Ten predstavíme na budúci rok. V pracovnej verzii uvažujeme, že ho priznáme ľuďom, čo odpracovali viac ako 20 rokov a čo sa týka sumy, bude určite vyššia ako životné minimum. Pre dosiahnutie hranice minimálneho dôchodku sme zvýšili odvody pri živnostiach aj prácach na dohodu. Zároveň je podľa nás slušné postarať sa o ľudí, ktorí po celý život pracovali za veľmi nízke mzdy, aby na úradoch práce nemuseli ponižujúco žiadať o dávky v hmotnej núdzi. Máme však aj ďalšie plány. Mimoriadne zdevastovaný je tretí pilier, ktorý trpí zlým daňovým riešením nastaveným bývalou vládou. A rýchlo treba doriešiť aj inštitút anuity, aby ľudia vedeli, za akých podmienok si raz budú kupovať súkromné dôchodky z druhého piliera.