Časť úspor štátu bola zhoda okolností

Časť vlaňajších úspor vo verejných financiách prezentovaných ministerstvom financií bola len dielom náhody. Výdavky štátu sa znížili nielen tým, že sa krátili platy a výdavky úradov, ale aj tým, že na rozdiel od roku 2010 neboli povodne, nevyplácalo sa odchodné poslancom či menej peňazí malo ísť na stimuly, keďže investori majú v čase krízy útlm. Na druhej strane ministerstvo muselo na rozdiel od roka 2010 dávať neplánovane viac peňazí napríklad železniciam či na diaľničné PPP projekty.

26.01.2012 20:00 , aktualizované: 27.01.2012 08:00
debata (23)

To, že štát šetril aj vďaka zhode okolností, potvrdil aj analytik. „Nižšie výdavky ešte neznamenajú, že došlo k úsporám, mnohé výdavky sa prenášajú na neskôr. A nie každý pokles skutočným oproti rozpočtovaným výdavkom je skutočnou úsporou,“ hovorí Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských štúdií. Ministerstvo financií vo štvrtok infor­movalo, že deficit verejných financií sa znížil z 8,1 percenta v roku 2010 na 4,6 percenta v roku 2011. Rezort tvrdí, že základné výdavky na chod štátu sa znížili o takmer 1,2 miliardy eur. Vychádza z predpokladu, že ak by rezort nič nerobil, výdavky by rástli spolu s ekonomikou.

„Výrazne sme ozdravili verejné financie. Základné výdavky na chod štátu boli takmer o 1,2 miliardy eur nižšie, ako by boli bez ozdravovania,“ tvrdí šéf rezortu Ivan Mikloš(SDKÚ). Podľa Ďuranu je otázne, prečo rezort neprezentuje porovnanie skutočného medziročného vývoja výdavkov, ktoré by ukázalo pokles o necelých 570 miliónov eur.

Ministerstvo financií na základe svojich prepočtov tvrdí, že opatrenia na strane výdavkov tvoria 86 percent konsolidácie a ľudia cez vyššie dane na strane príjmov naplnili 14 percent konsolidácie. Pred vyše rokom pri predstavení úsporného balíčka však rezort financií tvrdil, že vyššie príjmy budú tvoriť až 44 percent.

Analytik už vtedy upozorňoval, že reálne sa ľudia cez dane uskromnia viac ako štát, keďže vo výdavkoch boli naplánované aj úspory, ktoré boli len zhodou okolností a tieto položky tvorili podľa Ďuranu takmer 400 miliónov eur. Rezort však vlani platil aj niektoré položky, s ktorými sa v rozpočte nepočítalo.

Či sa vlani viac uskromnili ľudia cez dane, alebo konsolidáciu reálne zaplatil najmä štát, je tak zatiaľ otázne. „Posúdenie úspor vyžaduje detailnejšie informácie o štátnom rozpočte aj o rozpočte ostatných inštitúcií verejnej správy,“ dodáva Ďurana. Definitívne výsledky hospodárenia vlády budú známe koncom marca.

Mikloš tvrdí, že konsolidácia bola vlani najsilnejšia od roku 2003 a vlani v rámci EÚ druhá najvýraznejšia. Tohtoročný deficit je naplánovaný na 4,6 percenta a na to, aby sa splnil cieľ a deficit v roku 2013 klesol pod tri percentá, treba ďalej šetriť. Po marcových voľbách avizujú všetky strany rast daní.

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba