Analytici predpokladajú, že sa krajine podarí vyrovnať v ekonomike západných susedov približne o desať rokov. Momentálne Slovensko dobieha Čechov v platoch, zamestnanosti či celkovej ekonomickej vyspelosti. Na porovnanie, priemerná česká mzda je vyššia o približne 20 percent ako slovenská. Priemerný zárobok Slováka bol podľa údajov Štatistického úradu za tretí štvrťrok 2012 na úrovni 782 eur.
Kým na Slovensku je momentálne bez práce takmer 400-tisíc ľudí a miera nezamestnanosti atakuje 14-percentnú hranicu, Česi si držia nezamestnanosť na úrovni siedmich percent. Hrubý domáci produkt na obyvateľa podľa parity kúpnej sily bol predvlani na Slovensku na úrovni 67 percent priemeru eurozóny, kým v susednom Česku 73 percent. Pomery sa však postupne dorovnávajú. Podiel českej ekonomiky na hrubom domácom produkte eurozóny sa za posledné roky výraznejšie nezmenil. Slovenská ekonomika ešte v roku 2004 dosahovala približne polovicu priemerného výkonu eurozóny a tento rok mohla atakovať hranicu 70 percent.
Ešte v roku 1993 tvoril český hrubý domáci produkt na obyvateľa 3¤200 eur, slovenský 2 100 eur. Pred dvadsiatimi rokmi bolo teda Česko na obyvateľa o polovicu bohatšie ako Slovensko, dnes už len o 14 percent. „Slováci boli a sú chudobnejšími bratmi Čechov, a to nielen z pohľadu HDP na obyvateľa či výšky priemernej mzdy, ale ten najväčší rozdiel je vo vysokých regionálnych rozdieloch,“ hovorí riaditeľ Saxo Bank pre strednú Európu Karol Piovarcsy.
Kým prerozdelenie bohatstva a priemyslu v Česku medzi hlavným mestom a ostatnými regiónmi je pomerne porovnateľné s vyspelým západom, na Slovensku je podľa Piovarcsyho model viac podobný Balkánu, Ukrajine alebo Rusku s vysokou koncentráciou bohatstva v hlavnom meste a v rukách veľmi malej skupiny ľudí.
Ekonomika so slabými základmi
To, že slovenská ekonomika sa len pomaly doťahuje na českú, súvisí podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža s tým, ako bola v začiatkoch ekonomika budovaná. „Naša ekonomika bola len doplnkom k tej českej. Najmä industrializácia krajiny v 50. rokoch bola smerovaná hlavne na vojenské, strategické, a teda ideologické účely. Umiestňovali sa tu predovšetkým zbrojovky, hutnícke závody, ťažký priemysel a výroby s nižšou pridanou hodnotou náročné na pracovnú silu,“ hovorí Baláž.
Zmena prišla po roku 1989, keď už Slovensko nemohlo profitovať z výroby zbraní a ich vývozu. Krajina tak dopadla na ekonomické dno. „Za prvé tri roky transformácie klesol hrubý domáci produkt o 23 percent. Nezamestnanosť sa zvýšila z nuly na desať percent, ceny v obchodoch narástli na dvojnásobok,“ dopĺňa Baláž. Krajinu v tom čase poznačila aj kupónová privatizácia, ako aj rozdávanie podnikov za korunu.
Podľa údajov českého a slovenského Štatistického úradu sa však ekonomiky oboch krajín v prvých rokoch po revolúcii prepadali, slovenská však rýchlejšie ako česká. V prípade českého hospodárstva nastal obrat až v roku 1996, keď ekonomika v porovnaní s rokom 1990 rástla o dve percentá. Na Slovensku začal rast zhruba od roku 1998.
Slovensko sa viac zadlžovalo
Podľa hlavného investičného stratéga Generali PPF Invest Michala Valentíka nastúpilo Česko na skoršiu cestu rastu vďaka pravicovej vláde v deväťdesiatych rokoch, ktorá sa snažila o vyrovnaný rozpočet. Slovensko od rozdelenia sledovalo podľa jeho slov európsky socialistický trend, teda zadlžovať sa, a to pre populistické vlády, ktoré si kupovali hlasy voličov cez nadmerné míňanie.
„Prenášanie dlhov nie je len problém Slovenska či Česka, aj Francúzsko alebo také Španielsko majú deficitný rozpočet už viac ako štyridsať rokov,“ zdôrazňuje Valentík. Pod pomalší rast Slovenska sa podľa jeho slov podpísalo slabšie vybavenie infraštruktúrou, ktorej výstavbu sa snažila po rozdelení nová vláda dobehnúť, čo vystrelilo úrokové sadzby nahor. Takto sa podľa neho vytlačili súkromné investície v krajine.
Ceny v Česku rástli pomalšie
Lepšie je na tom Česko v porovnaní so Slovenskom aj vo vývoji inflácie. Od roku 1999 priemerná miera inflácie u susedov nepresiahla päťpercentnú hranicu. Výnimkou bol rok 2008, keď rast cien bol na úrovni 6,3 percenta. Inflácia na Slovensku rástla najmä koncom 90. rokov, a to aj pre uvoľnenie cien energií. O viac ako desať percent stúpli ceny tovarov a služieb napríklad v rokoch 1999 a 2000. Vôbec najrýchlejšie tempo, 23,2 percenta, dosiahla inflácia v roku 1993. Od roku 2005 sa však drží pod piatimi percentami. Slovensko muselo stlačiť tempo rastu cien pre zavedenie eura, spoločnú menu euro krajina zaviedla v roku 2009.
Slovensko sa doťahuje vďaka automobilkám
Českej ekonomike sa ekonomicky postupne vyrovnávame, a to najmä pomocou rastu exportu. Slovensku sa totiž podarilo najmä po roku 1998 prilákať významných zahraničných investorov, ktorí ťahajú náš rast HDP rýchlejšie, ako je to v Česku. Vďačí za to najmä automobilovému priemyslu. Krajina momentálne zarába na problémoch južných krajín, kde tamojšie automobilky zatvárajú a produkcia sa presúva na Slovensko.
„Našimi výhodami sú nízka cena práce, nízke bariéry pre vstup investorov a relatívne atraktívny daňový režim. Na strane výdavkov sme taktiež Čechov predstihli nižšími sociálnymi nákladmi. Ďalšou výhodou je menšie zadlženie verejných financií,“ tvrdí Piovarcsy.
Vysoká miera závislosti od exportu a málo rozvinutý vnútorný trh krajinu v prípade výpadkov vo vývoze môžu opäť dostať do hospodárskeho schodku, a to oveľa výraznejšie ako našich západných susedov. „Je pravda, že pre zahraničných investorov momentálne predstavujeme zaujímavejšie prostredie, keďže máme lacnejšiu pracovnú silu a zavedené euro, no na druhej strane je otázne, ako s našou atraktivitou zamáva vyššia daň z príjmu spoločností, ktorá je od januára najvyššia spomedzi krajín V4, a teda vyššia aj ako česká,“ konštatuje šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.
Obe krajiny však musia v roku 2013 uťahovať opasky. Spoločným cieľom oboch vlád je dodržať trojpercentný deficit verejných financií. Slovenská ekonomika by sa mala vyvíjať lepšie ako česká pri raste 2,1 percenta. Naopak, českej ekonomike hrozí recesia, prípadne len jednopercentný rast.