Ak Slovensko nebude do konca budúceho roka pripravené splniť požadované kritériá, Praha nebude mať problém zaviesť so Slovenskom prísnu tzv. schengenskú hranicu. Uviedol to český veľvyslanec pri EÚ Jan Kohout s tým, že verí, že Slovensko prísne podmienky splní.
Slovensko však nedostatky postupne odstraňuje a ministerstvo vnútra rieši aj jeden z hlavných problémov, ktorý sa týka meškania v príprave na zabezpečenie ochrany hraníc s Ukrajinou. Na budúci týždeň má podpísať zmluvu na rozmiestnenie elektronických zariadení na monitorovanie a ochranu tejto hranice.
„Šesť rokov sa príprava zanedbávala, máme čo dobiehať,“ povedal pre Pravdu minister vnútra Robert Kaliňák. Slovenský veľvyslanec pri EÚ Maroš Šefčovič včera zdôraznil, že si je istý tým, že Bratislava svoje problémy, ktoré súvisia s ochranou hranice s Ukrajinou, zvládne. „Nemali sme s Českou republikou také hranice ani po rozdelení federácie a dúfame, že to nebudeme musieť zvažovať ani teraz,“ povedal.
Aj Rakúsko by uprednostnilo, ak by sa hraničné kontroly rušili naraz so všetkými novými členmi EÚ. „Ak čo len jediná krajina nebude zodpovedať požadovaným kritériám, tak nemôže do Schengenu vstúpiť žiadny z nových členov EÚ,“ upozornil minulý týždeň rakúsky denník Die Presse.
Česká vláda podľa veľvyslanca Kohouta o možnosti sprísnenia hraníc so Slovenskom nerozhodla, Praha má podľa neho čas do apríla či mája budúceho roka. „Slovensku sme ponúkli pomoc pri dobiehaní straty, ale keby taká možnosť nastala, politicky sme pripravení postaviť na hranici so Slovenskom schengenskú hranicu,“ povedal Kohout. „Plne však dôverujeme tomu, že Slovensko bude pripravené,“ dodal.
Slovenský veľvyslanec Šefčovič bol postojom českého kolegu zaskočený. Slovenská strana o takom postoji nebola doteraz informovaná. „Mal som dojem, že spolu chápeme, že treba postupovať spoločne,“ povedal Šefčovič.
O problémoch v príprave Slovenska hovorila minulý týždeň aj rakúska ministerka vnútra Liese Prokopová. Odvolávala sa pritom na októbrovú hodnotiacu správu Európskej komisie. Podľa slov Prokopovej, ktorú citovalo Die Presse, Slovensko pri vyhodnotení prípravy „dopadlo najhoršie“.
Slovenská vláda však po októbrovej kritike komisie prijala podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka viaceré opatrenia na dobehnutie časového sklzu. Mnohé z výhrad, ktoré mala komisia, sa podľa neho podarilo už odstrániť. „Som si istý, že do júna budúceho roka bude Slovensko pripravené. Neviem si predstaviť, že by sme neuspeli,“ zdôraznil včera Šefčovič. V júni má prísť na Slovensko ďalšia kontrola z Bruselu.
Podľa Kaliňáka najprísnejšia kritika komisie bola namierená na nepripravenosť bratislavského letiska. Ako vyhlásil minulý týždeň v parlamente, ďalším problémom je aj fakt, že drvivá väčšina členov hraničnej polície nevie po anglicky. Podľa neho za tieto nedostatky môže predchádzajúce vedenie rezortu. Slovenský parlament včera pri schvaľovaní rozpočtu pridal ministerstvu vnútra 850 miliónov korún, z ktorých väčšina je určená práve na zabezpečenie ukrajinskej hranice.
Ministri vnútra EÚ rozhodli o termíne zrušenia hraničných kontrol s novými členmi EÚ minulý týždeň. Hraničné kontroly sa majú zrušiť k 31. decembru budúceho roka pod podmienkou, že nové členské štáty budú pripravené plniť podmienky. Pre technické problémy zo strany Bruselu hrozil pritom dvojročný odklad. Ministri sa však pod tlakom nových členských štátov rozhodli, že nebudú čakať na zavedenie novej centrálnej policajnej databázy, ale noví členovia sa napoja na rozšírený starý systém. Aj preto si český veľvyslanec pri EÚ myslí, že je možné, aby sa schengenský priestor rozšíril len o tie štáty, ktoré budú na to pripravené. Pôvodne sa schengenská zóna mala rozširovať v októbri 2007. „Odklad do konca roka 2007 dáva Slovensku dlhší čas na nápravu problémov,“ dodal Kohout.