Chaos v sčítaní ľudu, hárky dostali mŕtvi i odsťahovaní

Sčítanie obyvateľov sprevádza chaos. Vinu na tom má aj ministerstvo vnútra, ktorého šéf Daniel Lipšic (KDH) ostro kritizoval Štatistický úrad pre údajne nezvládnutú prípravu. Sčítanie totiž odhalilo vážne nedostatky v centrálnom registri obyvateľov, ktorý spadá práve pod neho.

19.05.2011 06:00 , aktualizované: 12:00
žiačka, študentka, dieťa, ľudia, mesto, leto Foto:
Ilustračné foto.
debata (26)

Obce v týchto dňoch zisťujú, že sčítacie hárky dostali aj stovky ľudí, ktorí sú už dávno po smrti. Objavili sa i deti, ktoré sú v evidencii dvakrát, nesedia ani adresy.

Jednou z obcí, kde je problém najvypuklejší, je Báhoň neďaleko Trnavy. Tunajší obecný úrad dostal sčítacie formuláre aj pre asi 100 obyvateľov, ktorí už nežijú. „Títo ľudia dávno zomreli. Sú to napríklad ročníky 1908 až 1912,“ hovorí Eva Lojová, matrikárka obecného úradu, ktorá vedie evidenciu obyvateľov. Nerozumie, ako mohli také chyby nastať, keďže od smrti týchto osôb prebehli už dve sčítania ľudu, aj tak sa však nezrovnalosti v evidencii neodstránili.

V poriadku však nie sú ani ostatné údaje. Objavujú sa i chybné adresy bydliska. Báhoň s približne 1 730 obyvateľmi dostal napríklad sčítacie tlačivá aj pre ľudí, ktorí sa už odsťahovali. „Je v tom hrozný chaos. Všetky prihlasovacie lístky aj úmrtia pritom zasielame na okresnú políciu do Pezinka, pretože my nie sme napojení na centrálny register obyvateľov,“ vysvetlila Lojová. Zmätky podľa nej zbytočne sťažujú prácu sčítacím komisárom. Tí musia zoznamy obyvateľov na sčítanie porovnávať s evidenciou obyvateľov, ktorú si obec vedie podľa osôb prihlásených na trvalý pobyt. Ak údaje nesedia, identifikátor pri tlačive musia zrušiť, niektoré formuláre treba vrátiť Štatistickému ú­radu.

S podobnými problémami zápasia i ďalšie obce. Niekde je „mŕtvych duší“ len pár, ako napríklad v Oravskej Lesnej, kde žije asi tritisíc obyvateľov, alebo v Zemplínskej Teplici s vyše 1 550 obyvateľmi. Tamojšia matrikárka vie iba o troch mŕtvych, ktorých mali sčítať. Jeden zomrel vo februári, druhý v marci, tretí asi pred 20 rokmi.

Minimálne 15 podobných prípadov zaregistrovali v najväčšej slovenskej obci Smižany pri Spišskej Novej Vsi, kde býva vyše 8 640 ľudí. Ľubica Frankovičová, ktorá tu vedie oddelenie evidencie obyvateľstva, tvrdí, že sa obce pre spôsobený chaos ocitli v patovej situácii. „Kolegynin otec je už 47 rokov mŕtvy a stále je v evidencii. Zomrel síce mimo Slovenska, ale jeho úmrtný list odovzdali na polícii. Je zvláštne, že ho nevyčiarkli,“ hovorí Frankovičová.

Sčítanie podľa nej odhalilo i množstvo ďalších nezrovnalostí – nezapísané maloleté deti, ktoré po narodení nikde neevidujú, neodhlásených alebo, naopak, neprihlásených obyvateľov, či dokonca duplicitne zaevidované deti. V Smižanoch je totiž rozsiahla rómska komunita a veľa Rómov dalo deti na adopciu. Tie po osvojení dostali od adoptívnych rodičov novú totožnosť a pod novým menom ich zapísali aj do centrálneho registra obyvateľov. V ňom sú potom vedené dvakrát – pod novým i starým menom. „Vedieme napríklad 15-ročné deti, ktoré sú už dávno osvojené inými rodinami,“ opísala Frankovičová.

Problémom je, že podkladom na sčítanie ľudu nebola evidencia obcí, kde majú dobrý prehľad o svojich občanoch, ale centrálny register obyvateľov. Z viac ako 2 900 obcí a miest na Slovensku má však doň prístup len asi 150. V týchto obciach sa problémy s „mŕtvymi dušami“ nevyskytujú, lebo na to dozerajú obecné matriky. Ostatné obce, ktoré prístup do centrálneho registra nemajú, sú odkázané na takzvaný hlásenkový spôsob, keď všetky zmeny nahlasujú okresným policajným riaditeľstvám. Tie by mali údaje zaniesť do registra. Podľa obcí táto komunikácia často viazne a policajti informácie v centrálnom registri v mnohých prípadoch neopravujú.

Ministerstvo vnútra políciu napriek tomu bráni. „Za obsah registra sú vo veľkej miere zodpovedné obce, ktoré zmeny nahlasujú,“ vyhlásila hovorkyňa rezortu Ľudmila Staňová. Problémy v evidencii podľa nej mohli vzniknúť už v čase, keď sa jednotný informačný systém evidencie obyvateľov menil na centrálny register. Dáta sa nahrávali z karát obyvateľov na policajných okresoch, ktoré boli často neaktuálne. Deti do 15 rokov napríklad ešte ani nemali vlastnú „kartu“, evidovali ich iba na karte rodiča.

Frankovičová je presvedčená, že sa ťažkostiam dalo predísť, keby sa Štatistický úrad pri sčítaní neriadil centrálnym registrom, ale evidenciami obcí, ktoré sú presnejšie. Podľa Štatistického úradu to však nebolo možné. „Viete si predstaviť, že by sme tie údaje žiadali od vyše 2 900 obcí? Na to je tu predsa centrálny register obyvateľov. To je otázka pre ministerstvo vnútra, prečo tam tie údaje nie sú aktuálne,“ zdôraznila hovorkyňa úradu Eva Kelemenová.

Chaos v evidencii zrejme neodstráni ani terajšie sčítanie ľudu. Podľa Frankovičovej by bolo správne, aby po sčítaní všetky zistené zmeny zaniesli do centrálneho registra, aby sa evidencia vyčistila. Štatistický úrad však tvrdí, že sčítanie slúži inému účelu. „Údaje zo sčítania sa nezískavajú pre centrálny register obyvateľov, ale pre štatistické potreby,“ upozornil Pavol Škápik z odboru štatistiky obyvateľstva.

Ministerstvo vnútra chce zložitú situáciu riešiť v rámci programu informatizácie spoločnosti. „Ide o centrálnu ohlasovňu pre pobyt občanov, ktorá by mala byť k dispozícii v roku 2013, a centrálny informačný systém matrík – projekt, na ktorom momentálne pracujeme,“ uviedla Staňová.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba