Chlapci hľadali stopy partizánov. Našli unikátny klenot

Z hliny trčali kosti a lebka. "Žeby partizán?" spomína Stano Lukáč. Zasvietili mu očká a hrabal ďalej. Z brázdy nakoniec aj s kamarátom vytiahli kusy čohosi bieleho s vyrezávanými motívmi. Mali vtedy asi štrnásť rokov a sotva tušili, že objavili vzácny historický klenot. Pyxidu - škatuľku zo slonoviny. Teóriu, podľa ktorej ju priniesli Cyril a Metod, teraz preverujú archeológovia.

26.06.2009 06:34
pyxida Foto: ,
Zakladanie mesta a vyorávanie brázdy je jedným z motívov na pyxide.
debata

Pyxidu vyhrabali cez letné prázdniny v roku 1974, kúsok za dedinou Čierne Kľačany. Dnes sú z nálezcov štyridsiatnici a oprašujú svoje spomienky. Do obce sa totiž vrátili archeológovia, aby rozlúskli záhadu, ako sa pyxida, pravdepodobne kráľovský dar, dostala na územie Slovenska.

Lukáč mal originál chvíľu doma. „Brat sa ju pokúsil drôtom dať dokopy. Mala okrúhly tvar. Bolo to pekné, lesklé.“ Archeológom odovzdali všetko do posledného kúska. „Tí nás ešte upodozrievali, či sme si náhodou niečo nenechali. Chýbala im jedna časť, všade preosievali zem a nevedeli ju nájsť.“

A nálezné? Deň voľna v škole. „Vozili ma v gazíku po dedine a ukazoval som im nálezisko,“ usmieval sa Lukáč. Pamätníci chodia s archeológmi aj teraz. Po vyše tridsiatich rokoch sa však už rozchádzajú v názore, kde to mohlo byť.

Boli prázdniny a ako partia chlapcov sme sa... Foto: Pravda, Andrej Barát
Július Horný, Stano Lukáč. Boli prázdniny a ako partia chlapcov sme sa hrali na roli," spomínajú na objav pyxidy Július Horný (vľavo) a Stano Lukáč.

Kope sa preto na dvoch miestach. „A budeme zrejme aj na troch. Zatiaľ sme našli všetko možné, no jednoznačné hroby ešte nie,“ prezradil riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay. Práve nález pohrebiska z deviateho storočia by mohol byť dôkazom v prospech teórie, že pyxidu so sebou priniesli solúnski bratia.

Podľa riaditeľa Ponitrianskeho múzea Antona Števka bola škatuľka pravdepodobne darom byzantského cisára Michala¤III. veľkomoravskému vládcovi Rastislavovi. Vyrobili ju v piatom storočí. „Bol to vzácny predmet zo slonovinovej kosti, ktorý v dávnych časoch nevlastnil hocikto. Tieto nádobky mali aj veko a uchovávali sa v nich vzácne šperky, oleje.“ V neskoršom období sa do nich ukladali relikvie svätcov.

Exkluzivita tej čiernokľačianskej spočíva tiež v tom, že je jednou z dvoch pyxíd, ktoré sa našli severne od Dunaja. Druhú objavili na Morave.

Po stranách okrúhlej šperkovnice sú vyrezané postavy pastiera, oráča, oviec a volov. „Niektorí odborníci sa zhodujú v tom, že by to mohol byť motív vyorávania hraníc mesta. Niečo podobné, ako keď Romulus a Remus založili Rím,“ dodal Števko.

Kópie pyxidy sú vystavené na viacerých miestach na Slovensku, napríklad aj v Ponitrianskom múzeu. Originál si mohli zvedavci až donedávna prezrieť v klenotnici na Bratislavskom hrade. Ten sa však teraz rekonštruuje. Pôvodnú pyxidu v týchto chvíľach z každej strany obracajú technici v Archeologickom ústave v Nitre a na počítači vytvárajú jej trojrozmerný obraz.

debata chyba