Starostu Chtelnice Petra Radošinského zemetrasenie podľa vlastných slov „drglo do stoličky“, keď sedel za počítačom. „Celé to trvalo asi dve sekundy. Bolo to, akoby do vás niekto zrazu strčil. Akoby zem na chvíľu posunula svoje ťažisko. Niektorí ľudia opisovali, ako im zarinčali sklá v starších oknách.“ Dedinčanom sa chvel ľahký nábytok, taniere na poličkách.
Škody neboli žiadne. „Nikto nám nič nenahlásil, nemali sme žiadosť o pomoc. Možno s tým prídu neskôr, keď si to uvedomia,“ dodal starosta. Podobné zemetrasenia by mali podľa seizmológov kvalitné domy ustáť. Ak sa predsa len objavia praskliny, môže to byť dôkazom zle postaveného domu.
Ľudia sú podľa starostu na podobné vrtochy prírody zvyknutí. Okolie Dobrej Vody je totiž stále seizmicky aktívne. A navyše v blízkosti sú dva lomy, z ktorých sa ozývajú silné rany po výbuchu priemyselných trhavín. „Ľudia často nevedia rozoznať, či to bolo zemetrasenie, alebo trhavina,“ dodal Radošinský.
Hlásenia o poslednom zemetrasení vyhodnocujú na oddelení seizmológie Geofyzikálneho ústavu SAV. Podľa seizmológa Andreja Cipciara sa podobné zemetrasenia ako v Chtelnici objavia na Slovensku tri- až päťkrát do roka. „Toto bolo zemetrasenie na hranici pozorovateľnosti obyvateľmi. Slabšie zemetrasenia dokážu zaznamenať len prístroje, takýchto býva 70 až 80 za rok.“
Hoci Slovensko leží v oblasti, ktorá nie je seizmicky významná, kroniky zaznamenali aj niekoľko ničivých otrasov. Po zemetrasení v roku 1443 v Banskej Štiavnici a Kremnici zahynulo 30 ľudí. Najničivejšie zemetrasenie sa vyskytlo v Komárne v roku 1763, vyžiadalo si 63 obetí.