„Slovensko je v porovnaní s mnohými inými krajinami veľmi úspešný štát,“ uviedla hlava štátu s tým, že posledné dve desaťročia Slovensko rástlo a rozvíjalo sa rýchlejšie ako veľa iných porovnateľných krajín.
Hospodárska kríza však podľa prezidenta Slovensku nezobrala len hospodársky rast, ale aj vieru v úspech. Kríza zároveň Slovensku pripomenula, aké je zraniteľné a že pre trvalo udržateľný úspech potrebuje silnejšie a stabilnejšie vlastné základy. „Zhoda na problémoch v spoločnosti existuje, napriek tomu, že sa vytráca viera, že s tým dokážeme niečo urobiť,“ poznamenal Kiska.
Podľa neho akoby na Slovensko doľahla únava, možno rezignácia, že sa niečo pohne významne dopredu. „Dokážeme veľa, keď chceme,“ konštatovala hlava štátu. Občanov chce vyzývať k účasti na budúcoročných parlamentných voľbách s tým, aby pozorne posudzovali programy strán a nerezignovali na možnosť, že sa na Slovensku môžu veci pohnúť významne dopredu.
Prezident ocenil konsolidáciu verejných financií, na ktorej sa od roku 2010 podieľali vlády Ivety Radičovej a Roberta Fica. Politické elity Kiska vyzval, aby túto príležitosť nepustili z rúk, prestalo sa s pravidelným uťahovaním opaskov po nástupe každej novej vlády a od roku 2017 mohlo Slovensko dlhodobo hospodáriť s vyrovnanými rozpočtami.
Krajina podľa prezidenta zároveň potrebuje dohodu, do čoho investovať, aby urobila kvalitatívny skok dopredu pre lepšiu odolnosť, keď príde ďalšia kríza.
Po desiatich rokoch sporu podľa Kisku nastal čas na širokú a pevnú dohodu na podobe dôchodkového systému, politici by mali dať občanom istotu v tejto dôležitej veci v podobe ústavného zákona.
Kiska: Prečo štát chráni Váhostav viac ako ostatných
Kiska sa v prejave dotkol aj posledných káuz, ktoré hýbali verejnou mienkou. „Prečo jedna súkromná firma ako je Váhostav požíva väčšiu ochranu štátu ako iní. Prečo niekto nesie za oveľa menšiu chybu ťažké následky, keď ľudia schovávajúci sa za schránkové firmy vyzerajú nedotknuteľní. Prečo niekto príde o zamestnanie, o živobytie, a niekto iný pokračuje ďalej. A prečo sa už raz konečne s tým nespraví poriadok,“ pýtal sa prezident poslancov.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Kiska dodal, že občanom počas svojich výjazdov po Slovensku sľúbil, že sa bude na tieto kauzy pýtať politikov a žiadať odpovede. „Za rok výkonu svojej funkcie som nadobudol presvedčenie, že pri najväčších kauzách, ktoré sa dodnes nedostali ani pred súd – ako boli napríklad gorila, ktorá je stará deväť rokov, emisné zmenky alebo niektoré ďalšie – musí prísť už veľmi rýchlo deň, kedy povieme: tu sú výsledky, skutočné výsledky,“ zdôraznil Kiska.
Podľa neho politici len pokúšajú trpezlivosť občanov, keď sa tvária, že sa kauzy vyšetrujú, pritom sa nič nedeje. „Pomenujme, čo zlyhalo, čo máme zle nastavené. Bol to vyšetrovací postup? Činnosť prokuratúry? Zle postavené zákony? Zdokumentujme teda celý proces, ktorý sa začal pred 9 rokmi. Priznajme si na rovinu, čo zlyhalo. Myslím, že to ľudia prijmú lepšie, ak si povieme pravdu, a ak pridáme dôveryhodné opatrenia a záruky,“ doplnil Kiska.
Tvrdé vyjadrenia na adresu zdravotníctva
Andrej Kiska pripomenul poslancom, že štát má všetky páky na to, aby zlepšil úroveň slovenského zdravotníctva. „Štát prostredníctvom štátnej poisťovne nastavuje a určuje pomery zhruba v 70 percentách nášho zdravotníctva. A štát má regulačné nástroje v celom zdravotníctve. Preto má absolútne možnosti zaviesť poriadok, zrozumiteľné pravidlá a spravodlivosť,“ vyhlásil Kiska, podľa ktorého je nastavenie poriadku v zdravotníctve otázka vôle a ochoty ľudí, ktorí rezort riadia.
Foto: SITA, Ján Slovák
Kiska tvrdo skritizoval nedokončenie viacerých rozbehnutých projektov, ktoré by skvalitnilo zdravotnícke služby. „Stali sme sa európskymi rekordérmi v dĺžke zavádzania systému DRG, spravodlivej platby za diagnózu, ktorá by priniesla do systému elementárny poriadok, väčšiu transparentnosť aj viac objektívnych merateľných informácií z našich nemocníc. Je to skutočne akurát na Slovensku tak neprekonateľne technicky náročné?“ pýtal sa.
Do rovnakej kategórie dlhoročných začatých a nedokončených projektov zaradil prezident aj systém eHealth, ktorého súčasťou má byť aj elektronická zdravotná karta pacienta. Opakované odkladanie. „Opakované posúvanie termínov dokončenia až na obdobie, za ktoré bude znovu niesť zodpovednosť niekto iný, takže znovu neponesie zodpovednosť nikto,“ dodal.
Podľa Kisku štát nedokáže zdôvodniť, prečo nedokáže presadiť systém, tzv. benchmarking, teda porovnávanie cien, aby sa vylúčili pochybnosti o nákupoch zdravotníckej techniky z verejných zdrojov. „Zopakujem a podčiarknem. Poriadok a transparentnosť v našom zdravotníctve nie je otázkou politického presvedčenia. Je to vec úcty k ľuďom, k zdraviu a k životu, k tomu najcennejšiemu, čo máme,“ dodal.
Počas môjho prvého roku od inaugurácie ide o otázku, na ktorú sa mi najťažšie odpovedá. Keď sa ľudia pýtajú – a čo s tým máme urobiť, aby sme si mohli povedať, že sme si pred zákonom všetci rovní?