Čierna sa stala na štyri dni pupkom sveta

Božemôj, oni tam budú táboriť! pomyslel si Alexander Dubček, keď Leonid Brežnev telefonicky oznámil, že chce s ním rokovať vo vlaku v Čiernej nad Tisou. Ponuku stretnúť sa v Košiciach kremeľský vodca odmietol. Blížil sa koniec júla 1968. Do začiatku okupácie Československa ostával necelý mesiac. Neveštilo to nič dobré, vo vlakoch sa zvykli podpisovať kapitulácie, napríklad nemecká v roku 1918 či francúzska o 22 rokov neskôr.

26.07.2008 15:09
Alexander Dubček Foto:
Alexander Dubček.
debata

„Nie som si istý, či v takom malom mestečku nájdeme vhodné ubytovanie,“ zapochyboval Dubček. „Na tom nezáleží, prídeme vlastným vlakom,“ zareagoval Brežnev a zložil telefón horúcej linky. Písal sa 25. júl a schôdzka sa mala konať už o štyri dni.

Dva týždne predtým Dubček odmietol ísť na schôdzku predstaviteľov šiestich "bratských
komunistických strán do Varšavy, trval na dvojstranných rokovaniach. Zdalo sa, že Brežnev ustúpil, keď ho najprv pozýval do Ľvova a teraz mu prenechal aj výhodu domáceho prostredia.

„V Čiernej sme nemali vtedy ani teraz na takéto rokovania vhodné priestory,“ spomína 73–ročný Emil Šimo. „Do úvahy prichádzala jedine odborárska klubovňa v staničnej budove,“ tvrdí.

Pohraničnému mestečku sa síce vznešene hovorilo „najväčší suchozemský prístav“, lebo neďaleko fungovala obrovská železničná prekládka tovaru, ale chýbala tu základná sociálna infraštruktúra. Šimov nebohý otec bol vtedy starostom Čiernej, on sám robil v lokomotívnom depe údržbára.

Nový nábytok do klubovne narýchlo vozili až z Prahy. Dubček prisľúbil železničiarom, že ak sa schôdzka skončí úspešne, nábytok i ďalší zapožičaný inventár zostane v Čiernej. „V opačnom prípade ho budete musieť vrátiť stovežatej,“ dodal žartom.
Brežnev simuloval chorobu

Predpoludním 29. júla pricestovala sovietska delegácia do Čiernej s dvojhodinovým oneskorením. „Keď ich vlak zastavil, z druhej strany sme k nemu po inej koľaji posúvali vozne s našimi predstaviteľmi,“ rozpráva Šimo.

Novinári hneď nazvali tento vlak „hotelom na koľajniciach“. Ani vo sne im nena- padlo, že jeho vysokopostavení pasažieri prespávajú v užhorodskom straníckom hoteli, kam ich vlak odváža každú noc po rokovaní.

Čierna sa na štyri dni stala pupkom sveta, ale tlačové konferencie sa nekonali, a tak novinári aspoň striehli na prestávky v rokovaní, zaznamenávali každú repliku a zvláštnosti v programe. Všimli si napríklad, že Dubček a Brežnev sa niekedy stretávajú zoči–voči. Po jednej takejto dvojhodinovej schôdzke vystúpil zo sovietskeho vlaku iba Dubček. Brežnev vraj v noci ochorel a „zdravotný stav mu nedovoľuje vonkajší pohyb“, oznámili sovietske zdroje.

Čo sa stalo v skutočnosti, prezradil Dubček o dve desaťročia vo svojich pamätiach: „Hneď mi bolo jasné, že chorobu simuluje. Sťažoval sa na únavu a bolesti hlavy, ale po chvíli nechal predstieranie a prešiel rovno k veci.“

Brežnev chcel Dubčeka zaviazať k poslušnosti písomnými dohodami, ale zatiaľ sa mu to nedarilo. Preto navrhol prizvať do Čiernej svojich verných spojencov, najmä východonemeckého vodcu Waltera Ulbrichta a poľského Wladyslava Gomulku, aby pritlačili na vzdorovitého „Sašu“ spoločne. Dubček hral o čas a dosiahol, že spoločnú schôdzku preložili do Bratislavy. Brežnev súhlasil, ale s tým, že sa musí konať už o tri dni.
Záznam sa robil – tajne

Dubček v memoároch tvrdí, že to bola jediná dohoda z Čiernej. Zrejme jediná písomná, lebo podľa historika Michala Štefanského boli aj ústne dohody. „A sovietske vedenie ich považovalo, na základe úzu platného vo vzťahoch medzi komunistickými špičkami, za rovnocenné písomným dohodám,“ dodáva Štefanský.

V Čiernej si obe delegácie na začiatku povedali, že z rokovaní sa nebude robiť žiaden stenografický záznam. Tento záväzok však dodržala len českoskoslovenská strana. Sovieti si urobili záznam, ktorý má niekoľko sto stránok a svedčí o tom, že rokovania prebiehali v napätom ovzduší.

„Základné ústne dohody sa týkali výmeny nepohodlných ľudí vo vedení KSČ, rozpustenia takzvaných kontrarevolučných organizácií a obmedzenia slobody médií,“ tvrdí ruský historik a politológ Valerij Musatov. Sovieti sa potom stále odvolávali na porušovanie ústnych záväzkov z Čiernej a hodnotili to ako stratu dôvery v Dubčeka.

Brežnev presviedčal Dubčeka, že sa proti nemu pripravuje sprisahanie a štátny prevrat, o čom vraj svedčia odhalené úkryty zbraní. Takéto úkryty sa krátko pred schôdzkou skutočne našli na viacerých miestach.

Vyšetrovanie však neskôr ukázalo, že nájdené americké samopaly obsahovali – mazací olej sovietskeho pôvodu. Zo sprístupnených archívov vyplýva, že ich podstrčili agenti z Moskvy – išlo o zvláštnu operáciu KGB pod kódovým označením Chodoki.

debata chyba