Jednou z mála väčších čiernych stavieb na Slovensku, pri ktorej úrady trvali na odstránení, bola lakovňa a sušiareň osobných áut v Topoľčanoch. Bratia Roman a Jozef Kováčovci si ju postavili pri rodinnom dome bez stavebného povolenia, spoliehali sa na dodatočnú legalizáciu. Proti boli susedia. Kováčovcom nepomohla ani špičková technológia s množstvom kladných posudkov. Podľa Jozefa Čergeťa z topoľčianskeho stavebného úradu všetky posudky rátali s tým, že lakovňa bude v priemyselnej, a nie v obytnej zóne. Spor trval roky.
Nezlegalizovateľnú stavbu zlegalizovali
Od roku 2000 sa vliekol aj spor bratislavskej časti Staré Mesto s majiteľom veľkej vily pod Slavínom, dva razy stavebný úrad rozhodol o jej znížení alebo zrútení. Kauza sa začala, keď na mieste stavebnej uzávery kvôli zeleni začal majiteľ pozemku stavať bez povolenia vilu. Nedávno však vilu zlegalizovali.
Pozemok je pod cestou oproti rezidencii britskej ambasády. Majiteľ nelegálnej stavby si neskôr dodatočne vybavil uvoľnenie stavebnej uzávery aj stavebné povolenie, ale dovolili mu stavať len jedno podlažie nad cestu. Aby dom nezacláňal vo výhľade ostatným vilám. Majiteľ však postavil o poschodie viac. Protestovala aj britská ambasáda.
Keď stavebný úrad vydal rozhodnutia o odstránení jedného poschodia alebo celej stavby, majiteľ sa odvolával na krajský stavebný úrad, ktorý kauzu posunul naspäť na nižší úrad na prešetrenie. Nakoniec vilu zlegalizovali.
Podobných stavieb je množstvo, vedenia miest a obcí sa však s nimi trápia dlhodobo. „Okrem legislatívy je problém, že na Slovensku sa každý s každým pozná. Neviem si predstaviť, že by čierne stavby boli aj v Nemecku tak ako u nás,“ hovorí Šlachta. Tvrdí, že nie všetky čierne stavby znehodnocujú architektúru miest. Aj medzi čiernymi stavbami sú rozdiely, niektoré začali stavať bez povolenia od prvého výkopu do zeme, niekde len nadstavili o dve poschodia viac, ako mali, ale „nepovolená stavba bude vždy len čierna stavba, ktorá by tu byť nemala“.
V Bratislave dali rekordné pokuty
Marek Hitka z bratislavského miestneho úradu Staré Mesto hovorí, že zákony sú zle nastavené, stavitelia sa spoliehajú na dodatočné zlegalizovanie v prípadoch, ak stavajú na vlastnom pozemku. Keď niekto začne nelegálne stavať na svojom a stavebný úrad ho odhalí, dodatočne si stavebník vybaví doklady. „Stavebný úrad potom nieže môže, ale musí stavbu zlegalizovať. Ľudia sa hnevajú, prečo úrady takmer vždy čierne stavby zlegalizujú. Preto, že stavebný zákon to úradu priamo prikazuje,“ hovorí Hitka. Staré Mesto dalo vlani stavbárom pokuty za 4,5 milióna korún. Pri dvoch stavbách na Fazuľovej ulici a Hviezdoslavovom námestí dostali stavebníci doteraz najvyššie pokuty.
Poslanec Smeru Ľubomír Petrák, ktorý je dlhoročným starostom Hurbanovej Vsi, čierne stavby v dedine nemá. „Obec je malá, každý je každému na očiach, ľudia si to nedovolia. Vláda však pripravuje novelu stavebného zákona, ktorý by mal riešiť aj čierne stavby,“ naznačuje Petrák možné riešenie.
„Najčastejšie prípady vzniku čiernych stavieb sú, keď stavebník začne stavať ešte pred vydaním stavebného povolenia po podaní žiadosti, alebo pred nadobudnutím právoplatnosti vydaného stavebného povolenia,“ hodnotí stav vo Zvolene Ján Šutý z mestského úradu. Zvolen nikdy neprikázal zbúrať čiernu stavbu. Na úrade nevedia, koľko je v meste čiernych stavieb.
V Lučenci zisťujú nelegálne stavby vlastným stavebným dohľadom, informácie získavajú aj od ľudí. „Ak stavebník nemá doklady o povolení stavby, začneme konanie o odstránení stavby,“ hovorí Mária Šagátová z lučeneckého mestského úradu. Vlani rozhodovali v Lučenci o trinástich stavbách, uložili pokuty, no všetky stavby dodatočne zlegalizovali. Jozef Pikula z mestského úradu v Banskej Bystrici tvrdí, že čierne stavby nemajú všetky zlegalizované, prekáža mu však, že sa štát podľa jeho slov poriadne nezaoberal stavebným zákonom už desať rokov.
Čierne stavby teraz nemajú ani v Liptovskom Mikuláši. Miroslav Todák z mestského úradu si nepamätá na odstránenie nejakej nelegálnej stavby. „Stalo sa, že majiteľ začal stavať ešte pred stavebným rozhodnutím, ale nebola to čierna stavba v rozpore s verejným záujmom, napríklad s územným plánom.“
Neexistujú ani odhady, koľko čiernych stavieb na Slovensku stojí.Hovorca ministerstva výstavby Miroslav Bátovský potvrdzuje, že odhady o počte čiernych stavieb neexistujú. „Pripravujeme teraz zákon, ktorý by mal zjednodušiť a zrýchliť stavebné konanie, mal by pomôcť aj obciam, ktoré sú niekedy bezmocné pri riešení čiernych stavieb. Predpokladáme, že bude platiť od začiatku budúceho roka,“ hovorí.
Stavbári sa spoliehajú aj na dodatočnú legalizáciu
Časť investorov niekedy úmyselne začne čiernu stavbu, lebo ju môžu legalizovať dodatočne. „Staviteľ má pozemok, postaví si bez povolenia dom, sused to ohlási. Stavebný úrad začne vyšetrovanie. Staviteľ dodatočne donesie potvrdenia od energetikov, vodárov, požiarnikov, plynárov, letiska a podobne. Ak sú doklady v poriadku a stavba nie je ani v rozpore s územným plánom, musí ju stavebný úrad zlegalizovať,“ hovorí Marek Hitka z bratislavského Miestneho úradu Staré Mesto.
Zlegalizuje stavbu aj v prípade, že staviteľ predtým dostal pokutu za to, že staval nelegálne. Môže sa stať, že majiteľ má stavbu dávno zlegalizovanú, ale stále sa naťahuje s úradmi o pokutu, ktorú dostal za nelegálne stavanie. Existujú aj nezlegalizovateľné stavby, pri ktorých si majitelia nedokážu zohnať potrebné doklady.