Cipár: Nepochyboval som, že dôjde k zmene

"Ani na chvíľu som nezapochyboval, že dôjde k radikálnej zmene," povedal akademický maliar Miroslav Cipár, jeden z autorov protestnej rezolúcie v novembri 1989. Ten v online rozhovore s čitateľmi Pravda.sk ďalej uviedol, že za uplynulých osemnásť rokov sa o osud demokracie bál hneď niekoľkokrát.

15.11.2007 07:40 , aktualizované: 10:48
Miroslav Cipár Foto: ,
Výtvarník Miroslav Cipár počas online debaty v redakcii Pravda.sk.
debata

Podľa Cipára bol naj väčšou osobnosťou Nežnej revolúcie Václav Havel. Naopak o Alexandrovi Dubčekovi si myslí, že mal aj svoje negatíva. „Dubček je nepochybne významná a obľúbená osobnosť, ale žiaľ má aj negatíva. Jeho evidentná túžba v roku 1989 stať sa prezidentom je dokladom, že nepochopil podstatu zmeny,“ povedal. 

Odpovede Miroslava Cipára si prečítajte TU****

Ako sa to celé udialo?
V roku 1989 pripadol 17. november na piatok. V Prahe na Národní tříde proti pokojnej študentskej demonštrácii brutálne zasiahli policajné sily. Hovorilo sa o desiatkach zranených. “Všetko urýchlila správa o smrti študenta Martina Šmída, stala sa akousi rozbuškou revolučných udalostí, hoci sa neskôr nepotvrdila,"  tvrdí Jozef Žatkuliak z Historického ústavu SAV.

„Tú správu som počul v nedeľu 19. novembra na svitaní z Hlasu Ameriky a hneď som chcel obvolať priateľov a známych s návrhom, aby sme niečo podnikli,“ rozpráva maliar Rudolf Sikora. Zavolal tak Miroslavovi Cipárovi a navrhol mu, aby dal dokopy niektorých svojich známych z oficiálnej kultúry.

Bolo ich jedenásť a stretli sa v dome Cipárovcov. Okrem výtvarníkov aj spisovateľ Ľubomír Feldek a filmový režisér Martin Hollý. Rozhodli sa pre písomný protest.

„Žiadame očistu verejného života od stalinských živlov a ich metód,“ píše sa v prvom dokumente Nežnej revolúcie na Slovensku. Aj po osemnástich rokoch pôsobí narýchlo skoncipovaný kontext razantnejšie, ako viaceré deklarácie napísané neskôr už vodcami revolúcie. „Prvé vyhlásenie VPN neformulovali takí búrliváci, akými sme boli my, ale teoretickí zameraní a zároveň krotkejší ľudia, preto vyznievajú diplomaticky,“ myslí si jeden zo spoluautorov rezolúcie, ktorá vznikala v byte Cipárovcov, Ľubomír Feldek.

Samotný Cipár však svoju úlohu nepreceňuje. „Bol to kamienok do celkovej mozaiky, mali sme slobodné povolania, nezáviseli sme od zamestnávateľov a rôznych závodných výborov, preto sa nám aj revoltovalo o čosi ľahšie,“ povedal na margo udalostí Cipár.

Kto je Miroslav Cipár?
Akademický maliara Miroslav Cipár sa narodil 8.1.1935 vo Vysokej nad Kysucou. V rokoch 1953 – 1955 študoval na Vyššej škole pedagogickej v Bratislave, v rokoch 1955 – 1961 štúdium na VŠVU v Bratislave, oddelenie voľnej grafiky a monumentálnej maľby. Vo svojej tvorbe sa venuje kresbe, úžitkovej i voľnej grafike a ilustrácii. Od roku 1984 nosí titul zaslúžilý umelec. Je tiež držiteľom ceny Ministerstva kultúry za najkrajšiu knihu (1975, 1979, 1994) a nositeľ Radu Ľudovíta Štúra I. triedy 2001.

debata chyba