Cirkev sa opäť mieša do politiky

Tesne pred voľbami sa katolícka cirkev aktivizuje. Tak ako v minulosti hovorí politikom, čo by mali robiť. Napriek tomu, že návrhy, ktoré predkladá, smerujú k ďalšiemu posilneniu jej pozícií, politikom to zjavne neprekáža.

15.02.2012 20:00 , aktualizované: 16.02.2012 08:04
Zvolenský Krajcer Foto:
S požiadavkami KBS nemá problém ani SaS, ktorá o sebe hovorí, že je liberálna. Na fotografii z januára minister kultúry Daniel Krajcer a arcibiskup Stanislav Zvolenský po rokovaní o financovaní cirkví.
debata (290)

Medzi požiadavky, s ktorými sa cirkev na nich obrátila, patrí zákaz interrupcií, ochrana manželstva ústavným zákonom, obmedzenie podpory antikoncepcie a práce v nedeľu. Predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský na to využil stretnutia so stranami Smer, SDKÚ, KDH, Most-Híd a SaS, ktorým odovzdal obsiahly dokument s návrhmi katolíckej cirkvi. Podľa odborníkov je to poburujúce.

„S ohľadom na charakter nášho štátu je niečo také neprípustné. Cirkev sa už dlhodobo snaží posilňovať svoje postavenie v spoločnosti, tá však stojí na občianskych a demokratických princípoch,“ upozorňuje sociológ Miroslav Tížik, ktorý sa venuje cirkevným otázkam.

Aktivita katolíckych biskupov sa nepozdáva ani politológovi Miroslavovi Kusému. Podľa neho takto cirkev postupuje už dávno, najmä pred voľbami, ale treba sa proti tomu brániť. „Cirkevné kruhy sú presvedčené, že na to majú právo, lebo na Slovensku je silné zastúpenie veriacich. Spoločnosť sa však zmenila. Aj v cirkvi sú predsa ľudia, ktorí majú rôzne politické názory,“ zhodnotil Kusý.

Dokument s názvom Katolícka cirkev a spoločnosť 2012 – 2016 zverejnila na svojom portáli Webnoviny.sk agentúra SITA. Zástupcovia KBS v ňom rozoberajú problémy, ako je finančná kríza, ekonomika, korupcia, európska integrácia, rómske otázky, zdravotníctvo a sociálne služby, vzdelávanie, verejné služby, vzťahy s Vatikánom či ochranu kultúrnych pamiatok. Hlavná časť je však venovaná „podpore života a rodiny“. Biskupi upozorňujú na jej narastajúci úpadok, vysokú rozvodovosť a nízku pôrodnosť.

Riešenia, ktoré ponúkajú, sú však sporné. Od politikov napríklad žiadajú zákaz interrupcií či opatrenia proti antikoncepcii. „Zabíjanie nenarodených detí pri umelom potrate treba zakázať,“ odporúčajú v dokumente. Regulovať údajne treba aj prácu v nedeľu a počas štátnych sviatkov. Projekty, ktoré posilňujú „nemorálne nezodpovedné sexuálne správanie“, sa podporovať nemajú, rovnako ako financovanie potratov či antikoncepcie. Má sa tiež viac informovať o škodlivých účinkoch antikoncepcie.

Podľa právničky združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janky Debrecéniovej tým cirkev spochybňuje práva, ktoré garantuje ústava i medzinárodné dohovory. Pripomína tiež, že podľa ústavy sa Slovenská republika neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. „Slovensko je viazané aj medzinárodnými dohovormi na ochranu práv žien, ktoré zakazujú diskrimináciu. Tieto dohovory sú súčasťou nášho právneho poriadku a mnohé ich ustanovenia majú prednosť pred našimi zákonmi. To platí aj o práve ženy rozhodovať sa slobodne o počte a čase narodenia svojich detí. Zaručené je i právo na informácie, ktoré spolugarantujú toto slobodné rozhodovanie. Súčasťou toho je aj právo na sexuálnu výchovu. Štát musí ženám zabezpečiť aj prístup ku kvalitnej antikoncepcii,“ tvrdí Debrecéniová.

Tížik si v dokumente všimol aj to, že veľa opatrení navrhnutých cirkvou smeruje k posilneniu jej pozícií. Týka sa to napríklad ekonomiky, keď žiada aj zvýšenie dotácií pre sociálnu starostlivosť a vzdelávanie, na čom sa podieľa i cirkev. Podľa Tížika tieto služby v modernom sekulárnom štáte zabezpečuje štát, a to pre všetkých bez ohľadu na to, akého sú vierovyznania. „Cirkev akoby to chcela vrátiť do obdobia 19. storočia, keď sa o tieto veci starala sama,“ porovnal sociológ.

Politikom napriek tomu aktivita katolíckej cirkvi neprekáža. „Nepovažujem to za miešanie sa do politiky,“ vyhlásil podpredseda KDH Július Brocka. Podľa neho je to podobné, ako keby sa naňho e-mailom obrátil nejaký občan alebo mimovládna organizácia a požiadali ho, aby sa angažoval v dajakej veci. „V demokratickej spoločnosti je bežné, aby cirkev vyjadrila svoj názor,“ doplnil.

Námietky nemajú ani strany, od ktorých by občan očakával väčší odstup. „Sú to tradičné názory cirkvi, ktoré sú legitímne. Nepovažujem za zlé, že sa predstavitelia cirkvi takto prezentujú. Je to ich právo,“ uviedol podpredseda Smeru Dušan Čaplovič. Ani predseda liberálnej SaS Richard Sulík nie je proti. „Neprekáža mi to. Je legitímne, že deklarujú svoj názor. To stretnutie s monsignorom Zvolenským bolo pre mňa zaujímavé. Zistili sme, že máme na veľa vecí podobný názor,“ poznamenal Sulík.

Debrecéniová uznáva, že biskupom nemožno brániť vyjadrovať svoje názory, ale každá sloboda má svoje mantinely a cirkev by nemala zasahovať do práva žien. Na to by podľa nej mali pamätať najmä politici, ktorých sa cirkev snaží ovplyvňovať. Musia rešpektovať ústavu, ktorá miešanie náboženstva do politiky a ohrozovanie ľudských práv nepripúšťa.

Postoj politikov prekvapil aj Tížika. „Nikto u nás neobhajuje občiansky charakter tohto štátu. Ak by títo politici naozaj zastupovali občianske strany, mali by deklarovať, že sa voči takejto aktivite cirkvi vymedzujú. Tým, že prijali túto hru a nevymedzili sa, je to zasahovanie do občianskych princípov nášho štátu,“ vysvetlil sociológ.

© Autorské práva vyhradené

290 debata chyba