Cisárovná Mária Terézia mala Prešporok rada

Jej meno nenesie žiadna ulica, park, námestie ani most. A sochu jej zbúrali. Ona však Bratislavu milovala a dokazovala to. Veď provinčné mesto pretvorila na metropolu. Cisárovná Mária Terézia v utorok "oslavuje" narodeniny.

13.05.2008 08:43
Mária Terézia Foto:
debata

Narodila sa 13. mája 1717 a svoju politickú kariéru odštartovala práve v Prešporku. Pompézna korunovácia uhorskej kráľovnej sa konala 25. júna 1741 v Dóme sv. Martina. Bolo to tesne po narodení jej štvrtého dieťaťa. Mladá žena so žezlom, jablkom, mečom a svätoštefanskou korunou mala iba 24 rokov.

Ako sa hovorí, vypracovala sa. Natoľko, že si zaslúžila pôsobivý pomník z kararského mramoru, a to v dvojnásobnej životnej veľkosti. Panovníčka monarchie hrdo sedela na koni na dnešnom Štúrovom námestí, až kým „po prvej svetovej vojne rozvášnený dav (údajne pod vplyvom českých legionárov) Máriu Teréziu zničil ako symbol rakúsko-uhorskej monarchie“, opisuje Ľuboš Jurík v knihe Rozpomínanie – črty a príbehy zo starej Bratislavy. Politická vášeň teda panovníčku premohla.

Jej miesto však neostalo dlho prázdne. V roku 1938 hľadel na okoloidúcich generál Milan Rastislav Štefánik. Na Hitlerov rozkaz ho však po vzniku slovenského štátu odstránili. Od roku 1972 tu tróni Ľudovít Štúr. Jeho pomníka sa zmena politického režimu nedotkla, hoci pred dvoma rokmi sa uvažovalo o návrate múdrej cisárovnej. Zistilo sa však, že nové súsošie Márie Terézie ani rozobratie a premiestnenie Štúra nie je lacný špás. A hádam ani dobrý nápad.

Dnes krášli menšia podobizeň Márie Terézie záhradu Prezidentského paláca. V roku 1775 ju navštívila, pretože sa s rodinou Grassalkovichovcov priatelila. Práve tu sa uskutočnila svadobná hostina jej najmilšej dcéry Márie Kristíny, keď sa vydávala za Alberta von Sachsen-Teschen. Práve im vďačíme za obnovu Bratislavského hradu. Ako píše Anton Hykisch v historickom románe Milujte kráľovnú, Mária Terézia dala Hrad opraviť, aby mali mladomanželia kde bývať.

Energická žena, matka 16 detí a múdra cisárovná si Bratislavu obľúbila. Počas jej panovania vznikali prvé parky, paláce, roku 1775 dala zbúrať mestské hradby, aby sa Bratislava rozrástla, sústredila sa tu šľachta a všetok spoločenský život. Pre sochu panovníčky (zomrela v roku 1780) na Štúrovom námestí však už nie je miesto. Ako pripomienka korunovačnej slávy mesta tu vyrástol aspoň symbolický Korunovačný pahorok.

debata chyba