Vláda to môže spraviť cez nárast odpočítateľnej položky, ktorá znižuje základ dane. Smer takúto možnosť avizoval pred voľbami a podľa informácií Pravdy sa s ňou počíta. Úsporný balíček má základné pravidlo – aby ho zaplatili najmä bohatší.
„Všetky opatrenia, ktoré budeme realizovať, musia chrániť najzraniteľnejšie nízkopríjmové skupiny ľudí,“ potvrdil zvažované zvýšenie odpočítateľnej položky nedávno Ján Počiatek, ktorý je teraz ministrom dopravy.
Vláda chce do roku 2013 znížiť defi cit verejných financií pod tri percentá. Na to treba získať najmenej 1,2 miliardy eur. Medzi plošné opatrenia patrí rast dane z nehnuteľnosti či dane z príjmov.
Ak by takýmto spôsobom každý občan prišiel mesačne napríklad o desať eur, vláda to chudobnejšiemu môže vrátiť. Zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane z terajších 303,7 eura mesačne napríklad na 352,3 eura by človek, ktorý zarába v hrubom 412 a platí teraz daň 10 eur mesačne, po novom neplatil žiadnu daň. Nový minister financií Peter Kažimír viackrát pripustil, že zvýšenie odpočítateľnej položky by umožnilo aj lepšie zamestnávať absolventov škôl.
Zníženie nákladov práce je podľa neho jedným z najdôležitejších opatrení v boji proti nezamestnanosti.
„To je možné zavedením odpočítateľnej položky pre nízko kvalifikovaných nezamestnaných a absolventov bez praxe,“ povedal Kažimír.
Nová vláda zároveň zvažuje, že peniaze získa od bohatých cez zdanenie luxusných výrobkov a vyšších príjmov. Ľudia s príjmom nad 2 750 eur majú platiť namiesto 19–percentnej rovnej dane daň vo výške 25 percent. Pravda však je, že pôjde o prehĺbenie doterajšej progresivity. Daň vo výške 19 percent sa totiž teraz počíta z rozdielu medzi hrubým príjmom, odvodmi a nezdaniteľnou časťou (303,7 eura/mes.).
Nezdaniteľná časť s rastúcimi príjmami klesá, skutočná 19–percentná daň je tak až od hrubého príjmu 3 150 eur. Vďaka odpočítateľnej položke tak ľudia s príjmom do 350 eur mesačne neplatia žiadnu daň. Pri priemernom hrubom príjme 850 eur je skutočná daň vo výške 11,2 percenta. A napríklad hrubý príjem 1 500 eur je reálne zdanený 14,6 percenta.
Bohatším ľuďom chce Smer zobrať aj časť sociálnych výhod, ktoré teraz poberajú všetci. Rušiť by sa pri určitej hranici príjmu mali napríklad rodinné prídavky a zvažuje sa tiež nižšia odpočítateľná položka na manželku, čo znamená, že reálna daň pre lepšie zarábajúcich opäť stúpne.
Možný je presun časti týchto peňazí cez vyššiu nezdaniteľnú časť základu dane v prospech ľudí s nižšími príjmami. Analytici varujú, aby sa prípadné zmeny zvážili tak, aby nenastali výpadky v rozpočte. „Len tretina ľudí na Slovensku zarába priemernú mesačnú mzdu a menej ako priemernú mzdu zarábajú dve tretiny ľudí u nás. Ak teda rozšírite skupinu slabšie zarábajúcich, ktorí budú mať odpočítateľnú položku vyššiu, tak štát vyberie ešte menej do štátneho rozpočtu,“ povedal ekonóm Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied.
Podľa neho prípadné navyšovanie odpočítateľnej položky nie je v čase potrebnej konsolidácie verejných financií priechodné. „Keď zarábate nejakých 400 eur, a keď to rozšírite na nejakých 500 – 600 eur, tak potom zrazu zistíte, že vám to už nikto nebude platiť,“ konštatuje Baláž.
„Zmeny v daňovom systéme je potrebné posudzovať v kontexte. Platí pritom, že ľudia s nízkym príjmom majú nižšiu mieru úspor, a teda veľkú časť takto získanej hotovosti minú, a zaplatia tak štátu 20–percentnú daň z pridanej hodnoty,“ dodáva analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana.
Z potrebnej 1,2 miliardy eur by vláda mohla polovicu získať cez 25–percentnú daň pre bohatších ľudí a 23–percentnú daň pre najväčšie firmy, vyššiu bankovú daň, vyššie dane z nehnuteľností či drahých výrobkov, rušenie dávok pre bohatších ľudí, väčšie zdanenie alkoholu a cigariet a ponechanie koncesionárskych poplatkov. Medzi ďalšie možnosti patria vládne škrty, lepší výber daní či spomínané plošné opatrenia s kompenzáciami pre chudobnejších. Úsporný balíček bude jasnejší do mesiaca, keď vláda predloží programové vyhlásenie.
Zvažovaný nárast čistých príjmov cez odpočítateľnú položku
Ak by vláda zvýšila nezdaniteľnú časť základu dane, ľudia s nižšími platmi by platili menšie dane a mali by vyššie čisté príjmy
Ak by sa napríklad zvýšila nezdaniteľná časť z 303,7 eur/mes. na 352,3 eur/mes., človek čo zarába v hrubom 412 platí teraz daň 10 eur/mes a po novom by planil nulovú daň
Rast čistých príjmov by mohol byť kompenzáciou za plošný rast dane z nehnuteľností, či dane z príjmu
Vyššia odpočítateľná položka by mala motivovať aj k zamestnávaniu absolventov