Pri nehnuteľnostiach zase príklady z cudziny hovoria o väčšom zdanení domov a bytov s cenou vyše 150-tisíc eur. V zahraničí sa viac zdaňujú aj luxusné dovolenky, jachty, lietadlá, zlaté hodinky, ale aj káva či presladené nápoje. Smer tvrdí, že chce dane nadstaviť tak, aby štátnu kasu naplnili cez nákup drahších tovarov a služieb naozaj len bohatší, ktorí si to môžu dovoliť.
Strana odmieta, že by sa napríklad daň z luxusu dotkla napríklad bytov s cenou 80-tisíc eur, aj keď aj v domoch za 150-tisíc eur na Slovensku často žijú ľudia s nízkymi príjmami. „Zatiaľ nemáme vypracovaný konkrétny návrh. Ale viac zdaniť chceme len skutočne luxusné nehnuteľnosti,“ uviedol hovorca Smeru Erik Tomáš.
Pri dani z luxusu sa hovorí o sadzbe 0,1 percenta z ceny nehnuteľnosti. Ľudia v dome za 150-tisíc eur by tak platili ročne daň z majetku asi 150 eur namiesto doterajších asi 20 eur. Strana Smer zvažuje lepšie zarábajúcim siahnuť aj na dávky. Hovorí sa o hranici príjmu okolo 3-tisíc eur. Všetky sadzby však Smer považuje za špekulácie, strana hovorí zatiaľ len o princípe zdaniť viac bohatých.
Podľa analytika Next Finance Martina Prokopa je v prvom rade ťažko definovať, kto je už bohatý človek, a kto so svojím príjmom patrí do strednej vrstvy. „Často je človek považovaný za bohatého, keď poberá mzdu vo výške 4– až 5-násobku priemernej hrubej mzdy. No i táto hranica nemá reálny základ,“ tvrdí. V tomto prípade sa podľa jeho slov neberú do úvahy riziká, ktoré daný človek podstupuje. „Niekto dostáva veľkú mzdu, pretože zamestnanie je veľmi rizikové. I keď by svojimi príjmami spadol do skupiny bohatých ľudí, po očistení mzdy o rizikovú prirážku by už medzi nich nepatril,“ myslí si. Priemerná mesačná mzda v hrubom sa na Slovensku pohybuje na úrovni 848 eur. Podľa Prokopa by tak na Slovensku by bol považovaný za bohatého ten, kto by mal príjem vyšší ako 3 400 až 4 200 eur. Nová vláda zvažuje zdaňovať 25-percentnou daňou tých, ktorých mesačný príjem prekračuje hranicu 2 750 eur, čo je 33-tisíc eur ročne.
Ekonómka Monika Sobejková Majková tvrdí, že ak si človek zo svojich príjmov môže dovoliť zaplatiť luxusné dovolenky a plaviť sa na jachte, je automaticky zaradený medzi vyššiu triedu. Podľa jej slov sú potreby ľudí vo všeobecnosti rovnaké. „V globálnom pohľade sa naše potreby viac-menej podobajú. K tomu, aby sme prežili, sa potrebujeme najesť, obliecť, umyť. Mali by sme teda mať aj dom či byt, kde môžeme bývať. Aby sme mohli pracovať, potrebujeme niektorí navyše aj počítač, mobil a auto,“ hovorí Majková.
Rozdiel je však v nastavení cien. „Je luxus mať pre rodinu auto? V dnešnej dobe určite nie. Je však rozdiel, či si kúpite auto za 20 000 eur alebo 200 000 eur. Na to, aby vás odviezlo do práce alebo na návštevu či na dovolenku, stačí aj to za 20 000 eur,“ hovorí Majková.
Prokop sa domnieva, že samotné určovanie luxusu práve pri automobiloch bude komplikované. „V automobilovom priemysle si každý pod pojmom luxus predstaví Ferrari alebo Aston Martin. Ale aj taký volkswagen, audi alebo BMW spadá do tejto kategórie, no nie sú už považované za luxusné, pretože ich vidíme na každom rohu. Autá nad 33-tisíc eur sú pritom luxus,“ hovorí Prokop. Ako dodáva, pre niekoho je luxusným autom aj Škoda. Napríklad v Bulharsku chcú zaviesť vyššiu daň na luxusné autá, ktoré majú viac ako 200 koní. Podľa Prokopa by sa v prípade zdaňovania šperkov či drahých hodiniek dalo hovoriť o hranici 2 000 eur.
Okrem Bulharska sa chystá na väčšie zdaňovanie luxusu aj Maďarsko. Nová daň by sa mala dotknúť majiteľov jácht, lietadiel, luxusných áut a ďalších drahých položiek, ako aj tých, ktorých bankové vklady presahujú 50-tisíc eur. Cieľom tohto opatrenia je solidárne rozložiť bremeno, ktoré predstavujú dôsledky krízy, na čo najširšiu časť spoločnosti. Vyššiu daň z luxusu chystajú zaviesť od budúceho roka aj v Rusku, a to najmä pre vlastníkov luxusných apartmánov, drahých pozemkov, lietadiel, jácht či drahých automobilov.
Medzi novodobý luxus považujú mnohé európske krajiny v dnešnej dobe aj niektoré druhy potravín. Od jesene minulého roka si spotrebitelia v Maďarsku priplácajú za tovary obsahujúce nadmerné množstvo cukru, karbohydrátov, soli a kofeínu. Takzvanú hamburgerovú daň zaviedli aj v Lotyšsku, kde preto ľudia priplácajú aj za kávu. V Írsku sú považované za luxus aj niektoré druhy hygienických produktov.