Csáky povedal, že "je záujmom slovenskej väčšiny mať komplexný menšinový zákon. Keby za taký zákon hlasovali aj Maďari, znamenalo by to, že došlo k dohode medzi maďarskou komunitou a slovenskou väčšinou. Potom by nemiestne výkriky na strane Maďarov boli neprijateľné a smiešne. V záujme pokoja je to záujem slovenskej väčšiny. Politická elita talianska, nemecká, belgická, španielska si povedala, že takýto jav sa menšinovým zákonom rieši elegantne.“
V Európskej únii má podľa Csákyho skoro každá krajina nejakú formu samosprávy pre menšiny, pričom v slovenskom myslení sa toto slovo fixovalo dosť nešťastným spôsobom. "Slováci v roku 1920 prišli na to, že Česi im niečo sľúbili a v roku 1919 ich akože podviedli a Slováci boli urazení a vytvorili autonomistické hnutie, ktoré znamenalo, že chcú mať vnútornú slobodu, pričom pod tým rozumeli, že sa odtrhnú od Čechov. Keď sa rovnováha porušila v roku 1939, čiastočne 1968, 1993, vždy sa to aj nejako uskutočňovalo, ale to je zlé fixovanie tohto pojmu. Autonómia apriori neznamená takýto proces a zvlášť nie, keď sme členskou krajinou EÚ, NATO nikto sa nemusí báť takýchto snáh,“ vyhlásil Csáky. Podľa neho ani SMK, ani Maďarsko nemajú v pláne takýto krok a iné krajiny by to ani netolerovali. "Ani to nie je potrebné, keď máme otvorené hranice, nie sú potrebné takéto zmeny. My chceme žiť tu dôstojným spôsobom,“ vyhlásil.
Pojem autonómia znamená podľa Csákyho zákonom dohodnutú slobodu pre daný subjekt. "U mňa sa autonómia začína pri autonómii občana. O tom hovoria demokratické ústavy, že občan v zásadných veciach musí byť autonómny, slobodný a jeho práva môžu byť obmedzené zákonom len v osobitných prípadoch,“ uviedol. Autonómia znamená podľa neho pre rôzne skupiny to, že do ich vnútorných vecí nebude zasahovať nik.
„To je napríklad autonómia rodiny. Potom autonómia pokračuje funkcionálnou autonómiou. To znamená, rôzne zoskupenia v spoločnosti majú zákonom garantované vlastné vnútorné pravidlá. Do ich vnútorných rozhodnutí nemôže vstúpiť ani štát, rozhodujú samostatne. Ako napríklad univerzity, cirkvi, odbory, regionálne, miestne samosprávy, ekonomika,“ povedal predseda SMK. Potom ďalšie formy autonómie sú podľa neho pre školstvo, kultúru. Časť týchto foriem sa týka len menšín.