„Základné imanie v Infra Services sa navyšuje o takmer sedem miliónov eur, čo predstavuje 49-percentný podiel,“ potvrdil Zenon Mikle, hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Doteraz však táto firma bola stopercentnou dcérou bratislavských vodární, ktoré vlastnia mestá a obce v blízkosti Bratislavy.
Poslanec mestského zastupiteľstva Ján Budaj upozorňuje na možné čudné šafárenie s vodou. „S Infra Services sú uzavreté nevypovedateľné zmluvy. Firma, ktorá v nej získala podiel, tak dostala prístup k množstvu peňazí z vreciek všetkých obyvateľov Bratislavy a ďalších miest a obcí,“ hovorí Budaj (Zmena zdola, DÚS, DS).
Odborníci hovoria, že navýšením imania investor skutočne môže získať prístup k časti zisku firmy. „Pri navyšovaní imania niekto vloží do firmy peniaze, vďaka čomu potom môže dostať napríklad časť zisku,“ hovorí ekonomický a účtovný poradca Vladimír Sirotka.
Nový primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) pred komunálnymi voľbami vyhlasoval, že spraví všetko pre to, aby sa skrytá privatizácia bratislavských vodární neuskutočnila. „Okamžite sme si dali vypracovať právnu analýzu, z ktorej bude jasné, či je možné zvrátiť proces navyšovania imania,“ vysvetľuje hovorca bratislavského magistrátu Ľubomír Andrassy a dodáva, že dokument by mal magistrát mať začiatkom tohto týždňa.
Ak sa proces zvyšovania základného imania spoločnosti upisovaním nových akcií už začal, podľa právnikov by ho bolo možné stopnúť iba v prípade, že by sa nenašiel investor a nedošlo by k upísaniu akcií.
„Ak už valné zhromaždenie rozhodlo o tom, že zvýši základné imanie upísaním nových akcií, tento proces je možné zvrátiť len novým rozhodnutím valného zhromaždenia o zrušení upisovania akcií alebo ak sa v lehote stanovenej valným zhromaždením nepodarí upísať akcie spoločnosti existujúcimi akcionármi alebo novým investorom,“ hovorí obchodný právnik Marek Ogurčák.
Bývalý primátor Andrej Ďurkovský (KDH) na žiadosti o objasnenie situácie vo vodárňach ani o zverejnenie mena investora nereagoval. Nedávno prostredníctvom svojho poslaneckého asistenta Viktora Vlasáka len odkázal, že žiadna skrytá ani otvorená privatizácia bratislavskej vody v súčasnosti nehrozí. „Vo vodárňach sa nedialo nič za chrbtami poslancov mestského zastupiteľstva či verejnosti,“ povedal Vlasák.
Názov nového spoluvlastníka časti Infra Services taja aj vodári „Vzhľadom na prebiehajúce procesy o všetkých ďalších podrobnostiach budeme včas informovať,“ hovorí Mikle.
Bratislavské vodárne nechcú zverejniť ani strategický plán rozvoja spoločnosti. V ňom sa údajne píše, že Infra Services s vodárňami vytvorí novú zmluvu, ktorá súkromnému privatizérovi údajne zaručí návrat všetkých vložených peňazí a bude dostatočne dlhodobá a výhodná, aby mu zaručila miliónové zisky. ,,Strategický plán rozvoja spoločnosti bol vytvorený pre potreby akcionára a vzhľadom na citlivé informácie, ktoré by mohli ovplyvniť napríklad aj konkurenčné vzťahy, nemáme, z pochopiteľných dôvodov, záujem ho ako celok medializovať," odpovedali na žiadosť o poskytnutie tohto dokumentu.
Šéf regulačného úradu, ktorý kontroluje ceny vody či iných energií, však tvrdí, že hovoriť o konkurencii pri dodávke vody je nezmysel. ,,Reálne nie je možné, aby niekto dodával vodu v potrubiach, ktoré vlastní Bratislavská vodárenská, či aby postavil vlastné rozvody," podotkol Jozef Holjenčík (nominant Smeru). Neobáva sa však, že po vstupe investora do Infra Services narastú ceny vody. ,,Nie je možné, aby prípadný súkromný vlastník umelo zvyšoval ceny vody. Všetky požiadavky na zdraženie kontrolujeme s veľkou dôslednosťou a ak nie sú opodstatnené, zamietneme ich," spresňuje Holjenčík.
Novozvolený bratislavský primátor na všetky informácie o konaní súčasného vedenia vodární reaguje stručne. ,,Po všetkých prešľapoch i na základe týchto informácií v najbližších dňoch odvolám vedenie spoločnosti. Ak to nebudem môcť urobiť ja, zvolám valné zhromaždenie, kde to navrhnem," uzatvára Ftáčnik.
V minulosti vodárne čelili podozreniam z predražených nákupov. Napríklad v roku 2006 investovali do nového integrovaného systému riadenia od nemeckého Siemensu 588 miliónov korún, kým ostatné vodárenské spoločnosti podobný systém nekupujú a zameriavajú sa skôr na investície do vodárenskej infraštruktúry.